Cvičný test SBS

1 b.

Ktorý právny predpis má v Slovenskej republike najvyššiu právnu silu?

1. AÚstava Slovenskej republiky
2. BZákon o súkromnej bezpečnosti
3. CNariadenie vlády Slovenskej republiky

Ústava je základný zákon štátu a stojí na vrchole hierarchie právnych predpisov. Všetky ostatné predpisy — zákony, nariadenia vlády aj vyhlášky ministerstiev — s ňou musia byť v súlade.

čl. 152 ods. 4 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Pod akým číslom bola vyhlásená Ústava Slovenskej republiky?

1. Ač. 460/1992 Zb.
2. Bč. 300/2005 Z. z.
3. Cč. 473/2005 Z. z.

Ústava SR je zákon č. 460/1992 Zb. Číslo 300/2005 Z. z. má Trestný zákon a 473/2005 Z. z. zákon o súkromnej bezpečnosti.

Ústava SR č. 460/1992 Zb. — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

3 b.

Ako Ústava vymedzuje hranice konania štátnych orgánov?

1. AMôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
2. BMôžu konať čokoľvek, čo im zákon výslovne nezakazuje
3. CMôžu konať podľa vlastného uváženia, ak je to vo verejnom záujme

Toto je opak pravidla platného pre súkromné osoby. Štátny orgán potrebuje na svoje konanie zákonný podklad; súkromná osoba naopak môže konať všetko, čo nie je zakázané.

čl. 2 ods. 2 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Čo Ústava ustanovuje o konaní osoby, ktorá nie je štátnym orgánom?

1. AKaždý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá
2. BKaždý môže konať len to, čo mu zákon výslovne dovoľuje
3. CKaždý môže konať čokoľvek, ak s tým súhlasí jeho zamestnávateľ

Zamestnanec SBS je súkromná osoba, nie orgán verejnej moci. Jeho oprávnenia voči iným osobám preto nevyplývajú z tohto pravidla, ale výlučne zo zákona č. 473/2005 Z. z.

čl. 2 ods. 3 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Akým spôsobom možno podľa Ústavy ukladať povinnosti?

1. ALen zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd
2. BKtorýmkoľvek vnútorným predpisom zamestnávateľa
3. CRozhodnutím ktoréhokoľvek správneho orgánu bez zákonného podkladu

Vnútorný predpis prevádzkovateľa nemôže zamestnancovi SBS uložiť povinnosť, ktorá nemá oporu v zákone — a prevádzkovateľ mu ani nesmie ukladať úlohy v rozpore so zákonom.

čl. 13 ods. 1 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Čo zaručuje čl. 16 ods. 1 Ústavy SR?

1. ANedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktorú možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom
2. BNeobmedzené právo vlastniť majetok
3. CPrávo na bezplatné právne zastúpenie v každom konaní

Každý zásah do osobnej integrity — vrátane kontroly osoby pri vstupe do chráneného objektu — musí mať výslovný zákonný základ.

čl. 16 ods. 1 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Čo Ústava ustanovuje o mučení a neľudskom zaobchádzaní?

1. ANikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu
2. BZakázané je len mučenie, ponižujúce zaobchádzanie je prípustné
3. CZákaz platí len pre príslušníkov ozbrojených zborov

Zákaz je absolútny a platí bez výnimky pre každého — teda aj pre zamestnanca SBS voči osobe, proti ktorej zasahuje.

čl. 16 ods. 2 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Za akých podmienok možno podľa Ústavy pozbaviť osobu slobody?

1. ALen z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
2. BVždy, keď je osoba podozrivá zo spáchania priestupku
3. CNa základe rozhodnutia zamestnávateľa chráneného objektu

Osobná sloboda sa zaručuje. Preto aj obmedzenie osobnej slobody osobou poverenou výkonom fyzickej ochrany je možné len v úzko vymedzených prípadoch, ktoré určuje zákon.

čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

3 b.

Do akého času musí byť zadržaná osoba prepustená alebo odovzdaná súdu?

1. ANajneskôr do 48 hodín
2. BNajneskôr do 24 hodín
3. CNajneskôr do 72 hodín

Zadržanú osobu treba ihneď oboznámiť s dôvodmi zadržania, vypočuť a najneskôr do 48 hodín prepustiť alebo odovzdať súdu. Táto lehota sa týka postupu orgánov štátu — zamestnanec SBS musí osobu, ktorej obmedzil osobnú slobodu, odovzdať policajtovi bezodkladne.

čl. 17 ods. 3 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Ktoré právo zaručuje čl. 19 Ústavy SR?

1. APrávo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
2. BPrávo na bezplatné vzdelanie na vysokej škole
3. CPrávo na štrajk

Na toto právo priamo nadväzuje zákon o súkromnej bezpečnosti: prevádzkovateľ aj jeho zamestnanci sú povinní dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby.

čl. 19 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Čo Ústava ustanovuje o nedotknuteľnosti obydlia?

1. AObydlie je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva
2. BDo obydlia možno vstúpiť vždy, ak je podozrenie z porušenia domového poriadku
3. CNedotknuteľnosť obydlia sa vzťahuje len na rodinné domy

Chránený objekt strážený SBS nie je obydlím osoby, ktorá doň vstupuje. Ak však ide o obydlie, zamestnanec SBS doň bez súhlasu vstúpiť nemôže — výnimky určuje zákon a týkajú sa orgánov verejnej moci.

čl. 21 ods. 1 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Ako Ústava upravuje vlastnícke právo?

1. AVlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
2. BVlastník môže so svojím majetkom nakladať úplne bez obmedzení
3. CVlastnícke právo Ústava neupravuje, rieši ho len Občiansky zákonník

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, no zároveň zaväzuje. Ochrana majetku je hlavným predmetom činnosti strážnej služby.

čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Komu sa zaručujú základné práva a slobody podľa Ústavy SR?

1. AKaždému bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo či iné postavenie
2. BLen občanom Slovenskej republiky
3. CLen osobám s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať ani znevýhodňovať. Pri kontrole vstupu do chráneného objektu preto nemožno postupovať odlišne napríklad podľa farby pleti či národnosti.

čl. 12 ods. 2 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

3 b.

Čo znamená prezumpcia neviny?

1. AKaždý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví jeho vinu právoplatným odsudzujúcim rozsudkom
2. BOsoba pristihnutá pri čine je vinná už okamihom pristihnutia
3. CO vine rozhoduje orgán, ktorý osobu zadržal

Zamestnanec SBS nikdy nerozhoduje o vine. Aj pri pristihnutí osoby pri páchaní trestného činu ide len o podozrenie a osobu treba odovzdať polícii — nie ju označovať za páchateľa.

čl. 50 ods. 2 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Kde sa každý môže domáhať svojho práva?

1. AZákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR
2. BVýlučne u svojho zamestnávateľa
3. CVýlučne na Ministerstve spravodlivosti SR

Právo na súdnu a inú právnu ochranu je základným ústavným právom.

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Kto v Slovenskej republike prijíma zákony?

1. ANárodná rada Slovenskej republiky
2. BVláda Slovenskej republiky
3. CMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky

Zákonodarnú moc má Národná rada SR. Vláda vydáva nariadenia a ministerstvá vyhlášky — vždy len na vykonanie zákona a v jeho medziach.

čl. 86 písm. a) Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.

Aký je vzájomný vzťah zákona a vyhlášky ministerstva?

1. AVyhláška sa vydáva na vykonanie zákona, v jeho medziach a nesmie s ním byť v rozpore
2. BVyhláška má rovnakú právnu silu ako zákon
3. CVyhláška môže zákon meniť, ak je vydaná neskôr

Presne takto je postavená dvojica predpisov o súkromnej bezpečnosti: zákon č. 473/2005 Z. z. a vyhláška č. 634/2005 Z. z., ktorá vykonáva niektoré jeho ustanovenia.

čl. 123 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Kde sa vyhlasujú všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky?

1. AV Zbierke zákonov Slovenskej republiky
2. BV Obchodnom vestníku
3. CVo vestníku príslušného ministerstva

Vyhlásením v Zbierke zákonov sa predpis stáva platným. Aktuálne znenia sú verejne dostupné na portáli Slov-Lex.

čl. 87 ods. 1 a čl. 120 ods. 4 Ústavy SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

3 b.

Ako sa zhromažďovacie právo dotýka zabezpečovania poriadku na mieste zhromažďovania osôb?

1. AZhromažďovacie právo sa zaručuje a strážna služba ho nesmie potláčať
2. BStrážna služba môže zhromaždenie rozpustiť, ak ju o to požiada objednávateľ
3. CZhromažďovacie právo sa na súkromne prevádzkované priestory vôbec nevzťahuje

Ústava zaručuje právo pokojne sa zhromažďovať. Zákon o súkromnej bezpečnosti na to nadväzuje výslovným zákazom poskytovať strážnu službu spôsobom, ktorý by mohol byť zneužitý na potláčanie práv a slobôd.

čl. 28 Ústavy SR (a § 57 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z.) — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

2 b.len typ P

Čo je predmetom súkromného práva na rozdiel od verejného práva?

1. AVzťahy medzi rovnoprávnymi subjektmi, napríklad zmluvné a majetkové vzťahy
2. BVýlučne trestanie protiprávneho konania
3. CVýlučne organizácia štátnych orgánov

Vo verejnom práve vystupuje štát v nadriadenom postavení (trestné, správne právo). V súkromnom práve sú si účastníci rovní — sem patrí aj zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby.

základné členenie právneho poriadku SR — Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

1 b.

Ktorý zákon upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti?

1. AZákon č. 473/2005 Z. z.
2. BZákon č. 171/1993 Z. z.
3. CZákon č. 300/2005 Z. z.

Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (zákon o súkromnej bezpečnosti). Zákon č. 171/1993 Z. z. upravuje Policajný zbor a č. 300/2005 Z. z. je Trestný zákon.

§ 1 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

V akých dvoch formách sa prevádzkuje súkromná bezpečnosť?

1. AAko bezpečnostná služba alebo ako technická služba na ochranu majetku a osoby
2. BAko strážna služba alebo ako detektívna služba
3. CAko verejná bezpečnosť alebo ako súkromná stráž

Strážna a detektívna služba sú len druhy bezpečnostnej služby, nie samostatné formy súkromnej bezpečnosti.

§ 1 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktoré sú druhy bezpečnostnej služby?

1. AStrážna služba, profesionálna cezhraničná preprava eurovej hotovosti, detektívna služba, odborná príprava a poradenstvo
2. BStrážna služba, technická služba a vlastná ochrana
3. CStrážna služba, detektívna služba a poriadková služba

Technická služba nie je bezpečnostnou službou, je to samostatná kategória. Vlastná ochrana je spôsob prevádzkovania bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu.

§ 2 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je vlastná ochrana?

1. APrevádzkovanie bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu, ak je zabezpečovaná aspoň jednou osobou v pracovnoprávnom vzťahu
2. BOchrana vlastného majetku vlastníkom bez akýchkoľvek podmienok
3. CSamostatný druh bezpečnostnej služby popri strážnej a detektívnej službe

Aj na vlastnú ochranu treba licenciu. Nejde o druh služby, ale o to, pre koho sa služba poskytuje — pre vlastnú potrebu namiesto pre iné osoby.

§ 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorá z uvedených činností je strážnou službou?

1. AZabezpečovanie poriadku na mieste zhromažďovania osôb
2. BHľadanie nezvestnej osoby na žiadosť rodiny
3. CMontáž a revízia poplachového systému

Hľadanie osoby je detektívna služba, montáž a revízia poplachového systému je technická služba.

§ 3 písm. f) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Je vypracúvanie plánu ochrany strážnou službou?

1. AÁno, zákon ho výslovne uvádza medzi činnosťami strážnej služby
2. BNie, ide o poradenstvo
3. CNie, ide o technickú službu

Vypracúvanie plánu ochrany je samostatne uvedenou činnosťou strážnej služby, hoci pri nej nedochádza k výkonu fyzickej ochrany.

§ 3 písm. h) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorá činnosť patrí do detektívnej služby?

1. AZískavanie údajov, ktoré môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok v konaní pred súdom alebo správnym orgánom
2. BOchrana majetku na verejne prístupnom mieste
3. CPrevádzkovanie zabezpečovacieho systému

Ochrana majetku aj prevádzkovanie zabezpečovacieho systému sú činnosťami strážnej služby.

§ 4 ods. 1 písm. c) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je technická služba na ochranu majetku a osoby?

1. AProjektovanie, montáž, údržba, revízia alebo oprava zabezpečovacích alebo poplachových systémov
2. BNepretržité stráženie objektu technickými prostriedkami namiesto ľudí
3. CPreprava technických zariadení do chráneného objektu

Zákon sa nevzťahuje na tieto činnosti, ak sa týkajú mechanických zámkov s menej ako trojbodovým uzamykacím mechanizmom z jedného miesta a prenosných trezorov.

§ 7 ods. 1 a 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo sa na účely zákona rozumie fyzickou ochranou?

1. AObchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností
2. BAkékoľvek použitie sily proti osobe pri ochrane majetku
3. COchrana zdravia zamestnancov na pracovisku

Pojem je definičný — od neho sa odvíja, kto musí byť držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti.

§ 8 písm. b) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je obchôdzka?

1. APriamy výkon činností striedavým premiestňovaním sa v tom istom chránenom objekte alebo na tom istom chránenom mieste
2. BZotrvanie na strážnom stanovisku počas celej služby
3. CKontrola viacerých chránených objektov jedným vozidlom

Obchôdzka je pohyb, stráženie je prítomnosť na strážnom stanovisku. Obidve sa musia vykonávať podľa vopred vypracovaného plánu služieb.

§ 8 písm. d) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je stráženie?

1. APriamy výkon činností prítomnosťou osoby na strážnom stanovisku, v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe či majetku
2. BStriedavé premiestňovanie sa v chránenom objekte
3. CDiaľkové sledovanie objektu kamerovým systémom z operačného strediska

Striedavé premiestňovanie sa je obchôdzka, nie stráženie.

§ 8 písm. e) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo je podľa zákona zásah?

1. AČinnosť osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania, pri ktorej sa zasahuje do práv a slobôd inej osoby
2. BAkýkoľvek výjazd zásahového vozidla na miesto poplachu
3. CPoužitie strelnej zbrane proti páchateľovi

Definícia je široká: zásahom je už kontrola vstupujúcej osoby či vyžadovanie preukázania totožnosti. Nie je viazaná na použitie sily — a práve preto sa každý zásah eviduje.

§ 8 písm. f) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je vecný bezpečnostný prostriedok?

1. AVec vrátane zvieraťa určená na to, aby sa použila ako zbraň alebo na zastavenie či obmedzenie pohybu osoby, zvieraťa alebo vozidla
2. BVýlučne strelná zbraň so zbrojným preukazom
3. COchranná pomôcka zamestnanca, napríklad rukavice alebo obuv

Do definície patrí aj služobný pes. Zákon uvádza strelnú zbraň osobitne popri vecných bezpečnostných prostriedkoch — napríklad v ustanovení o oznamovaní zásahov polícii.

§ 8 písm. i) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je verejne prístupné miesto?

1. AKaždé miesto, kde vstup osobám nie je zakázaný
2. BVýlučne miesto vo vlastníctve obce alebo štátu
3. CMiesto, na ktorom sa nachádza viac ako desať osôb

Na verejne prístupnom mieste má osoba poverená výkonom fyzickej ochrany povinnosť mať viditeľne umiestnený identifikačný preukaz.

§ 8 písm. r) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Čo sa rozumie bezpečnostnou praxou?

1. AFyzická ochrana, pátranie, odborná príprava a poradenstvo na tieto činnosti
2. BAkékoľvek zamestnanie v bezpečnostnej službe vrátane administratívy
3. CPrax získaná výlučne v ozbrojenom bezpečnostnom zbore

Bezpečnostná prax sa preukazuje potvrdením o bezpečnostnej praxi a je podmienkou napríklad pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti.

§ 8 písm. a) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Kto je podľa zákona prevádzkovateľom?

1. AFyzická alebo právnická osoba, ktorej bola udelená licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej alebo technickej služby
2. BKtorýkoľvek zamestnanec poverený výkonom fyzickej ochrany
3. CObjednávateľ, ktorý si bezpečnostnú službu zmluvne objednal

Prevádzkovateľ je držiteľ licencie. Zamestnanec je „osoba poverená výkonom fyzickej ochrany“ a objednávateľ je zmluvný partner.

§ 8 písm. s) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Vzťahuje sa zákon o súkromnej bezpečnosti na ozbrojené sily SR, ak si činnosti zabezpečujú pre vlastnú potrebu?

1. ANie, zákon sa na takéto prípady nevzťahuje
2. BÁno, bez akejkoľvek výnimky
3. CÁno, ale len ak ide o ochranu majetku

Výnimka platí aj pre štátne orgány, Národnú banku Slovenska, ozbrojené bezpečnostné zbory, záchranné zbory, stráž zriadenú zákonom, diplomatické misie a orgány územnej samosprávy pri plnení úloh verejnej správy.

§ 1 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorý orgán je príslušný vo veciach strážnej a detektívnej služby?

1. AKrajské riaditeľstvo Policajného zboru
2. BOkresný úrad podľa sídla prevádzkovateľa
3. CObec, v ktorej sa nachádza chránený objekt

Ministerstvo vnútra SR je príslušným orgánom vo veciach profesionálnej cezhraničnej prepravy eurovej hotovosti a vydáva preukazy odbornej spôsobilosti.

§ 8 písm. v) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Kto sa nepovažuje za bezúhonnú osobu?

1. AKto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin
2. BKto bol kedykoľvek obvinený z akéhokoľvek trestného činu
3. CKto bol v posledných dvoch rokoch uznaný vinným z akéhokoľvek priestupku

Za bezúhonnú sa nepovažuje ani osoba odsúdená za iný trestný čin, ak jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody dlhší ako 12 mesiacov. Samotné obvinenie bezúhonnosť neruší — dotýka sa však spoľahlivosti.

§ 13 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čím sa preukazuje bezúhonnosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti?

1. AOdpisom z registra trestov
2. BVýpisom z registra trestov
3. CČestným vyhlásením žiadateľa

Zákon vyžaduje odpis, nie výpis — odpis obsahuje aj zahladené odsúdenia. Čestné vyhlásenie je prípustné len pri pobyte v cudzine, ak príslušný štát obdobný doklad nevydá.

§ 13 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Po odsúdení za úmyselný trestný čin — po akom čase od vykonania trestu prestane byť táto skutočnosť prekážkou spoľahlivosti?

1. APo troch rokoch
2. BPo jednom roku
3. CPo piatich rokoch

Ide o podmienku spoľahlivosti, ktorá je prísnejšia než bezúhonnosť. Spoľahlivosť je navyše vylúčená aj počas trestného stíhania za úmyselný trestný čin.

§ 14 ods. 1 písm. c) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorá skutočnosť vylučuje spoľahlivosť osoby?

1. APreukázateľne nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo požívanie omamných či psychotropných látok
2. BZamestnanie u viacerých prevádzkovateľov súčasne
3. CVek nad 60 rokov

Spoľahlivosť vylučuje aj to, že osoba podľa zistení ministerstva alebo krajského riaditeľstva neposkytuje záruku, že bude dodržiavať právne predpisy a činnosť vykonávať poctivo.

§ 14 ods. 1 písm. a) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo zahŕňa zdravotná spôsobilosť a čím sa preukazuje?

1. ATelesnú a psychickú spôsobilosť; preukazuje sa lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je psychologické vyšetrenie
2. BLen telesnú spôsobilosť; preukazuje sa potvrdením od praktického lekára
3. CLen psychickú spôsobilosť; preukazuje sa vyšetrením u psychiatra

Psychologické vyšetrenie je povinnou súčasťou prvého posúdenia. Pri opakovanom posúdení sa vyžaduje, len ak tak určí posudzujúci lekár.

§ 15 ods. 1 a 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako často sa osoba musí podrobiť posúdeniu zdravotnej spôsobilosti?

1. AKaždé dva roky, ak predchádzajúci lekársky posudok neurčil kratšiu lehotu
2. BKaždých päť rokov
3. CLen raz, pred vydaním preukazu odbornej spôsobilosti

Toto je častý omyl: preukaz platí desať rokov, no zdravotná spôsobilosť sa musí obnovovať každé dva roky.

§ 15 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo musí urobiť lekár alebo psychológ, ktorý zistí stav vylučujúci zdravotnú spôsobilosť osoby?

1. APoučiť osobu a oznámiť to krajskému riaditeľstvu
2. BOznámiť to výlučne zamestnávateľovi osoby
3. CNemá oznamovaciu povinnosť, viaže ho mlčanlivosť

Oznamovacia povinnosť voči krajskému riaditeľstvu je uložená priamo zákonom.

§ 15 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Kto je odborne spôsobilou osobou na účely zákona o súkromnej bezpečnosti?

1. AOsoba, ktorá dosiahla vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a je držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti
2. BOsoba, ktorá absolvovala odbornú prípravu
3. COsoba, ktorá má aspoň päť rokov bezpečnostnej praxe

Samotné absolvovanie odbornej prípravy odbornú spôsobilosť nezakladá — rozhoduje až úspešná skúška a vydanie preukazu.

§ 16 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Aké typy skúšky odbornej spôsobilosti zákon pozná?

1. ATyp S, typ P a typ CIT
2. BTyp A, typ B a typ C
3. CLen typ S a typ P

Typ CIT je určený pre osoby poverené profesionálnou cezhraničnou prepravou eurovej hotovosti cestnou dopravou.

§ 19 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Pre koho je určená skúška typu S?

1. APre osoby poverené výkonom fyzickej ochrany a pátrania
2. BPre prevádzkovateľov bezpečnostnej služby
3. CPre osoby poverené odbornou prípravou a poradenstvom

Prevádzkovatelia a osoby poverené odbornou prípravou a poradenstvom potrebujú typ P (alebo CIT).

§ 19 ods. 1 písm. a) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Pre koho je určená skúška typu P?

1. APre osoby poverené fyzickou ochranou, pátraním, odbornou prípravou a poradenstvom a pre prevádzkovateľov
2. BVýlučne pre prevádzkovateľov bezpečnostnej služby
3. CVýlučne pre lektorov odbornej prípravy

Typ P má širší rozsah než typ S — pokrýva aj činnosti, na ktoré typ S nestačí.

§ 19 ods. 1 písm. b) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Akou formou sa vykonáva skúška odbornej spôsobilosti?

1. ASkúšobným testom
2. BÚstnou skúškou pred trojčlennou komisiou
3. CPraktickou skúškou v chránenom objekte

Ústne sa vykonáva kvalifikačná skúška podľa § 18, ktorá je niečo iné — tá slúži na splnenie požiadavky vzdelania na prevádzkovanie detektívnej služby alebo odbornej prípravy a poradenstva.

§ 19 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Koľko otázok obsahuje skúšobný test na skúšku typu S?

1. A40 otázok
2. B50 otázok
3. C30 otázok

Test na skúšku typu P a typu CIT obsahuje 50 otázok.

§ 5 ods. 1 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Koľko odpovedí ponúka každá otázka skúšobného testu a koľko z nich je správnych?

1. ATri odpovede, z ktorých je správna len jedna
2. BŠtyri odpovede, z ktorých je správna len jedna
3. CTri odpovede, pričom správnych môže byť aj viac

Formát je pevne daný vyhláškou pre všetky typy skúšky. Preto aj tento cvičný test ponúka vždy tri možnosti.

§ 5 ods. 1 a 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Koľko otázok obsahuje skúšobný test na skúšku typu P?

1. A50 otázok
2. B40 otázok
3. C60 otázok

Rovnaký počet 50 otázok má aj test na skúšku typu CIT.

§ 5 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa bodujú jednotlivé otázky skúšobného testu?

1. APodľa náročnosti jedným až tromi bodmi
2. BKaždá otázka má rovnakú hodnotu jedného bodu
3. CBody určuje skúšobná komisia až po vyhodnotení testu

Preto sa hranica úspešnosti počíta z celkového súčtu bodov, nie z počtu správne zodpovedaných otázok. Nesprávna odpoveď na trojbodovú otázku váži viac.

§ 5 ods. 3 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aká je hranica úspešnosti pri skúške typu S?

1. ANajmenej 80 % z celkového súčtu bodov otázok testu
2. BNajmenej 90 % z celkového súčtu bodov otázok testu
3. CNajmenej 70 % správne zodpovedaných otázok

Pri skúške typu P a typu CIT je hranica prísnejšia — najmenej 90 %.

§ 5 ods. 3 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aká je hranica úspešnosti pri skúške typu P a typu CIT?

1. ANajmenej 90 % z celkového súčtu bodov otázok testu
2. BNajmenej 80 % z celkového súčtu bodov otázok testu
3. CNajmenej 85 % z celkového súčtu bodov otázok testu

Pri 50 otázkach a 90 % hranici je priestor na chybu veľmi malý — to je hlavný rozdiel oproti typu S.

§ 5 ods. 3 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako dlho trvá skúška typu S?

1. A40 minút
2. B50 minút
3. C60 minút

Skúšky typu P a typu CIT trvajú 50 minút.

§ 6 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Kto vykonáva dohľad nad riadnym priebehom skúšky a overuje totožnosť uchádzača?

1. APoverený zástupca ministerstva
2. BLektor akreditovanej osoby
3. CPríslušník krajského riaditeľstva Policajného zboru

Zástupca ministerstva zároveň poučí uchádzača o spôsobe vykonania skúšky a po jej skončení mu oznámi výsledok.

§ 6 ods. 1 a § 8 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

V akom jazyku uchádzač vykoná skúšku?

1. AV štátnom jazyku
2. BV jazyku, ktorý si zvolí z jazykov členských štátov EÚ
3. CV ktoromkoľvek jazyku, ak si zabezpečí tlmočníka

Skúška sa vykonáva v štátnom jazyku bez výnimky.

§ 19 ods. 10 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Na koľko opravných skúšok má nárok uchádzač, ktorý skúšku nevykonal úspešne?

1. ANa dve
2. BNa jednu
3. CNa tri

Ak uchádzač nevyhovie ani pri opravných skúškach, možno ho prihlásiť na skúšku až po opätovnom absolvovaní odbornej prípravy.

§ 19 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Do akej lehoty musí byť uchádzač prihlásený na skúšku po ukončení odbornej prípravy?

1. ADo troch mesiacov
2. BDo šiestich mesiacov
3. CDo jedného roka

Zmeškanie tejto lehoty znamená, že odbornú prípravu treba absolvovať znova. Rovnaká trojmesačná lehota platí aj na prihlásenie na opravnú skúšku.

§ 19 ods. 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto prihlasuje uchádzača na skúšku odbornej spôsobilosti?

1. AAkreditovaná osoba
2. BUchádzač sám podaním prihlášky na krajské riaditeľstvo
3. CZamestnávateľ uchádzača

Prihláška sa podáva na ministerstve a akreditovaná osoba za každého prihláseného uchádzača zaplatí správny poplatok.

§ 19 ods. 6 a 9 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Najneskôr dokedy sa musí skúška vykonať od podania prihlášky?

1. ANajneskôr do troch mesiacov
2. BNajneskôr do jedného mesiaca
3. CZákon lehotu neurčuje

Ministerstvo oznámi termín a miesto konania skúšky akreditovanej osobe najmenej 15 dní pred jej konaním.

§ 19 ods. 9 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo musí uchádzač urobiť pred začatím skúšky?

1. APreukázať svoju totožnosť a predložiť osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy, ak ju absolvoval
2. BPredložiť lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti
3. CPredložiť odpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace

Doklady o bezúhonnosti pripája k prihláške akreditovaná osoba; zdravotná spôsobilosť sa posudzuje vo vzťahu k výkonu činnosti, nie pred testom.

§ 19 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Aká je platnosť preukazu odbornej spôsobilosti?

1. ADesať rokov
2. BPäť rokov
3. CNeobmedzená

Po uplynutí tejto doby platnosť preukazu zaniká a na vydanie nového treba opäť absolvovať odbornú prípravu a úspešne vykonať skúšku.

§ 20 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Akú povahu má preukaz odbornej spôsobilosti?

1. AJe verejnou listinou a osoba môže byť súčasne držiteľom len jedného
2. BJe vnútorným dokladom prevádzkovateľa
3. CJe verejnou listinou a osoba môže mať súčasne preukaz typu S aj typu P

Držiteľ je pri plnení pracovných úloh povinný mať preukaz pri sebe a na požiadanie ho predložiť orgánu dozoru, orgánu kontroly alebo policajtovi.

§ 20 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorá skutočnosť spôsobuje zánik platnosti preukazu odbornej spôsobilosti?

1. AStrata alebo odcudzenie preukazu
2. BZmena zamestnávateľa držiteľa preukazu
3. CPrerušenie výkonu fyzickej ochrany na viac ako rok

Platnosť zaniká aj uplynutím doby, rozhodnutím o odňatí, nečitateľnosťou zápisov alebo porušením celistvosti, uvedením údajov nezodpovedajúcich skutočnosti, smrťou držiteľa a dňom vrátenia preukazu ministerstvu.

§ 20a ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Do akej lehoty a komu je držiteľ povinný odovzdať neplatný preukaz?

1. ADo 15 dní ministerstvu alebo ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru
2. BDo 30 dní výlučne ministerstvu
3. CDo 15 dní svojmu zamestnávateľovi

Ak o zániku platnosti rozhodol orgán odňatím preukazu, odovzdáva sa do 15 dní tomu orgánu, ktorý o odňatí rozhodol.

§ 20a ods. 4 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo treba urobiť, ak platnosť preukazu zanikla uplynutím doby, na ktorú bol vydaný?

1. AOpätovne absolvovať odbornú prípravu a úspešne vykonať skúšku
2. BPodať len písomnú žiadosť o vydanie nového preukazu
3. CPožiadať o predĺženie platnosti na krajskom riaditeľstve

Zjednodušený postup — len na základe písomnej žiadosti — platí pri strate, odcudzení, nečitateľnosti alebo nesprávnych údajoch, nie pri uplynutí platnosti.

§ 20a ods. 2 a 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Aký je celkový rozsah odbornej prípravy na skúšku typu S?

1. A78 vyučovacích hodín
2. B100 vyučovacích hodín
3. C40 vyučovacích hodín

Odborná príprava na typ P má 100 vyučovacích hodín, na typ CIT ešte podstatne viac.

§ 4 ods. 1 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aký je celkový rozsah odbornej prípravy na skúšku typu P?

1. A100 vyučovacích hodín
2. B78 vyučovacích hodín
3. C120 vyučovacích hodín

Rozdiel oproti typu S je v širšom právnom a taktickom základe.

§ 4 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Koľko trvá jedna vyučovacia hodina odbornej prípravy?

1. A45 minút
2. B60 minút
3. C50 minút

Pri prednáške možno spojiť dve vyučovacie hodiny. Rozsah 78 alebo 100 hodín sa preto neprepočítava na reálny čas jedna k jednej.

§ 4 ods. 4 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aký je najvyšší počet účastníkov v jednej skupine odbornej prípravy?

1. A30 účastníkov
2. B20 účastníkov
3. C50 účastníkov

Odborná príprava na skúšky typu S, P a CIT sa navyše musí vykonávať samostatne, nie v spoločnej skupine.

§ 4 ods. 5 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Koľko vyučovacích hodín venuje odborná príprava typu S predpisom o súkromnej bezpečnosti a koľko taktike a technike zásahov?

1. APo 20 hodín každej z týchto oblastí
2. BPo 10 hodín každej z týchto oblastí
3. C26 hodín predpisom a 15 hodín taktike

Sú to dva najväčšie bloky sylabu typu S. Hodnoty 26 a 15 patria typu P, kde je právny blok širší a taktický užší.

§ 4 ods. 1 písm. b) a g) — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Koľko vyučovacích hodín venuje odborná príprava poskytovaniu prvej pomoci a koľko požiarnej príprave?

1. A8 hodín prvej pomoci a 5 hodín požiarnej príprave
2. B5 hodín prvej pomoci a 8 hodín požiarnej príprave
3. CPo 4 hodiny každej z týchto oblastí

Tieto rozsahy sú rovnaké pre typ S aj typ P.

§ 4 ods. 1 písm. h) a i), ods. 2 písm. i) a j) — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ktoré formy odbornej prípravy môže akreditovaná osoba vykonávať?

1. APrezenčnú v školiacom zariadení, dištančnú alebo kombinovanú
2. BVýlučne prezenčnú v školiacom zariadení
3. CPrezenčnú alebo samoštúdiom z dodaných materiálov

Samoštúdium zákon ako formu odbornej prípravy nepozná.

§ 80 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako sa realizuje odborná príprava vykonávaná aspoň čiastočne dištančnou formou?

1. APrenosom obrazu a zvuku medzi lektorom a účastníkom odbornej prípravy
2. BZaslaním študijných materiálov a záverečným online testom
3. CSprístupnením nahrávok prednášok na stiahnutie

Akreditovaná osoba musí orgánu dozoru alebo kontroly bezplatne sprístupniť online pripojenie k takejto príprave; ak to neumožní, odborná príprava sa neuzná.

§ 80 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kedy musí akreditovaná osoba oznámiť ministerstvu začatie odbornej prípravy?

1. ANajneskôr päť dní pred jej začatím
2. BNajneskôr v deň jej začatia
3. CNajneskôr 30 dní pred jej začatím

Ak sa časť prípravy vykoná dištančne, podrobnosti o sprístupnení treba oznámiť aspoň dva dni pred začatím dištančnej časti.

§ 83 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Aká je najdlhšia platnosť akreditácie na vykonávanie odbornej prípravy?

1. ADesať rokov
2. BPäť rokov
3. CNeobmedzená

Platnosť sa počíta odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení akreditácie.

§ 80 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Čo obsahuje osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy?

1. AObchodné meno akreditovanej osoby, číslo rozhodnutia o akreditácii, údaje o účastníkovi, termín konania, podpis a odtlačok pečiatky
2. BVýsledok skúšky odbornej spôsobilosti a počet dosiahnutých bodov
3. CČíslo preukazu odbornej spôsobilosti a dobu jeho platnosti

Osvedčenie potvrdzuje absolvovanie prípravy, nie odbornú spôsobilosť — tú zakladá až úspešná skúška a vydanie preukazu.

§ 4 ods. 5 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aký je najnižší vek na výkon fyzickej ochrany alebo pátrania?

1. A18 rokov
2. B20 rokov
3. C21 rokov

Vek 20 rokov sa vyžaduje na vykonávanie odbornej prípravy a poradenstva.

§ 48 ods. 1 písm. a) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ktoré podmienky musí spĺňať osoba, ktorá má vykonávať fyzickú ochranu?

1. AVek 18 rokov, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná spôsobilosť a preukaz odbornej spôsobilosti
2. BLen bezúhonnosť a preukaz odbornej spôsobilosti
3. CLen vek 18 rokov a absolvovanie odbornej prípravy

Všetkých šesť podmienok musí byť splnených súčasne. Chýbajúca zdravotná spôsobilosť alebo spoľahlivosť vylučuje výkon fyzickej ochrany rovnako ako chýbajúci preukaz.

§ 48 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Za akých podmienok sa môže výkonu fyzickej ochrany zúčastňovať osoba, ktorá ešte nie je držiteľom preukazu?

1. APodľa vopred vypracovaného písomného plánu, pod stálym priamym dohľadom držiteľa preukazu, len u jedného prevádzkovateľa a najdlhšie tri mesiace
2. BBez obmedzení, ak má osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy
3. CNajdlhšie šesť mesiacov u ľubovoľného počtu prevádzkovateľov

Toto je najčastejšie skresľovaná informácia v odbore. Nejde o všeobecnú výnimku: podmienky sú kumulatívne a osoba musí mať pri sebe osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy a na požiadanie ho predložiť.

§ 48 ods. 5 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Môže prevádzkovateľ opätovne zamestnať v režime bez preukazu tú istú osobu, ktorá uňho už tri mesiace fyzickú ochranu vykonávala?

1. ANie, opätovné zamestnávanie takejto osoby tým istým prevádzkovateľom je zakázané
2. BÁno, po prestávke najmenej šesť mesiacov
3. CÁno, ak o to osoba písomne požiada

Takáto osoba nemôže po uplynutí tohto obdobia vykonávať fyzickú ochranu ani u iného prevádzkovateľa, kým nezíska preukaz odbornej spôsobilosti.

§ 48 ods. 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto nesmie vykonávať fyzickú ochranu, pátranie, odbornú prípravu a poradenstvo?

1. AOsoba, ktorá pre chorobu alebo ovplyvnenie po požití liekov či iných látok neposkytuje záruku, že bude riadne plniť povinnosti a neohrozí okolie
2. BOsoba, ktorá v posledných troch mesiacoch zmenila zamestnávateľa
3. COsoba, ktorá nemá vlastný vecný bezpečnostný prostriedok

Ustanovenie sa uplatní aj vtedy, keď osoba všetky formálne podmienky podľa § 48 spĺňa — rozhoduje aktuálny stav v čase výkonu služby.

§ 49 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Kedy môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany vykonať zásah?

1. ALen ak je porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou, a len v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi
2. BKedykoľvek na pokyn objednávateľa služby
3. CVždy, keď má podozrenie, že sa osoba správa neobvykle

Iné úkony vyžadujúce súčinnosť tretích osôb môže vykonávať len s ich súhlasom. Prevádzkovateľ jej nesmie ukladať úlohy, ktoré nie sú v súlade so zákonom.

§ 50 ods. 1 a 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo musí osoba poverená výkonom fyzickej ochrany urobiť pred použitím vecného bezpečnostného prostriedku?

1. AVyzvať osobu, aby upustila od svojho konania, s výstrahou, že bude použitý vecný bezpečnostný prostriedok
2. BPrivolať políciu a počkať na jej príchod
3. CVyhotoviť písomný záznam o plánovanom zásahu

Výzva aj výstraha sú povinné. Zákon ich viaže výslovne na použitie vecného bezpečnostného prostriedku.

§ 50 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Kedy možno upustiť od výzvy a výstrahy pred použitím vecného bezpečnostného prostriedku?

1. AAk je zasahujúca osoba sama napadnutá alebo je ohrozený život či zdravie inej osoby a vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti
2. BVždy, keď ide o osobu pristihnutú pri páchaní trestného činu
3. CNikdy — výzva a výstraha sú bezvýnimočné

Ide o úzku výnimku viazanú na bezprostredné ohrozenie. O tom, ktorý prostriedok použije, rozhoduje zasahujúca osoba podľa situácie tak, aby nespôsobila neprimeranú ujmu.

§ 50 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany použiť pri zásahu?

1. AVecný bezpečnostný prostriedok a hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany
2. BKtorékoľvek donucovacie prostriedky podľa zákona o Policajnom zbore
3. CVýlučne slovnú výzvu; použitie sily zákon nepripúšťa

Donucovacie prostriedky podľa zákona o Policajnom zbore prislúchajú policajtovi. Zamestnanec SBS má vlastný, užší okruh prostriedkov určený zákonom o súkromnej bezpečnosti.

§ 50 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je zasahujúca osoba povinná urobiť, ak pri zásahu došlo k zraneniu osoby?

1. ANeodkladne poskytnúť nevyhnutnú pomoc vrátane privolania lekára
2. BVyčkať na príchod polície a nezasahovať
3. COdviezť zranenú osobu vlastným vozidlom do nemocnice

Zároveň musí prevádzkovateľovi alebo ním určenej osobe ohlásiť každý prípad smrti aj každé zranenie a každé porušenie či závažné ohrozenie chráneného záujmu.

§ 50 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo presne oprávňuje zákon osobu poverenú výkonom fyzickej ochrany urobiť pri vstupe osoby do chráneného objektu?

1. APresvedčiť sa zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či nemá pri sebe predmety z protiprávnej činnosti alebo predmety na jej spáchanie, a odobrať ich
2. BVykonať osobnú prehliadku vrátane prehliadky odevu a batožiny
3. CVyzvať osobu, aby vyprázdnila obsah vreciek a tašiek na kontrolný stôl

Zákon hovorí o „presvedčení sa“, nie o osobnej prehliadke. Osobnú prehliadku môže vykonať len oprávnený orgán podľa Trestného poriadku — nie zamestnanec SBS.

§ 50 ods. 4 písm. a) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Od koho môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany vyžadovať preukázanie totožnosti?

1. AOd osoby pristihnutej pri páchaní priestupku alebo trestného činu súvisiaceho s výkonom fyzickej ochrany alebo bezprostredne po ňom
2. BOd kohokoľvek, kto sa pohybuje v okolí chráneného objektu
3. COd nikoho — toto oprávnenie má výlučne policajt

Preukázanie totožnosti možno vyžadovať aj od osoby pristihnutej pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu či výstupe z neho a na účel vedenia evidencie o vstupe a výstupe osôb a dopravných prostriedkov.

§ 50 ods. 4 písm. f), g) a d) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Na aký čas a za akým účelom možno predviesť osobu na strážne stanovisko?

1. ANa čas nevyhnutný, do príchodu policajta, príslušníka Vojenskej polície alebo obecnej polície
2. BNa čas najviac 24 hodín do vyriešenia veci
3. CNa čas potrebný na spísanie záznamu o zásahu, najviac však na dve hodiny

Predviesť možno osobu pristihnutú pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po ňom, prípadne pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu alebo výstupe z neho.

§ 50 ods. 4 písm. i) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Môže osoba poverená výkonom fyzickej ochrany zakázať vstup osobe, ktorá má pri sebe zbraň?

1. AÁno, ak je do chráneného objektu alebo na chránené miesto vstup so zbraňou zakázaný
2. BNie, zákaz vstupu môže vydať len prevádzkovateľ objektu
3. CÁno, vždy a bez ďalších podmienok

Zákon jej umožňuje aj zakázať vstup nepovolaným osobám a nepovolanú osobu z chráneného objektu alebo chráneného miesta vyviesť.

§ 50 ods. 4 písm. b), c) a k) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Voči komu nemožno uplatniť oprávnenia na kontrolu vstupu a zákaz vstupu podľa § 50 ods. 4?

1. AVoči príslušníkom ozbrojených síl SR, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru, ak vstupujú na služobný účel
2. BVoči zamestnancom objednávateľa bezpečnostnej služby
3. CVoči osobám starším ako 65 rokov

Zakázať vstup nemožno ani osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Mimo týchto výnimiek je každý povinný výzve vyhovieť.

§ 50 ods. 5 a 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany povinná urobiť na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin?

1. AChrániť stopy, zamedziť prístup nepovolaných osôb, zabrániť vnášaniu a vynášaniu predmetov, neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru PZ a zamedziť ďalším škodlivým následkom
2. BZaistiť stopy a vypočuť svedkov ešte pred príchodom polície
3. CVyčkať na pokyn prevádzkovateľa a do jeho príchodu miesto neopúšťať

Rovnaké povinnosti platia aj na mieste dopravnej nehody, havárie, pracovného úrazu, inej mimoriadnej udalosti, usmrtenia či ublíženia na zdraví a tam, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok. Ich nesplnenie je priestupkom.

§ 51 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Smie osoba poverená výkonom fyzickej ochrany pri plnení úloh maskovať tvár?

1. ANie, žiadny spôsob maskovania tváre nie je dovolený
2. BÁno, ak to vyžaduje povaha zásahu
3. CÁno, so súhlasom prevádzkovateľa

Prevádzkovateľ zároveň nesmie používať vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami a zasahujúca osoba nesmie mimo služby viditeľne nosiť vecné bezpečnostné prostriedky.

§ 52 ods. 1, 2 a 4 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Podľa čoho sa musí vykonávať fyzická ochrana obchôdzkou alebo strážením?

1. APodľa vopred vypracovaného plánu služieb
2. BPodľa ústnych pokynov veliteľa zmeny
3. CPodľa vlastného uváženia zasahujúcej osoby

Rovnako sa podľa vopred vypracovaného plánu služieb musí vykonávať aj monitorovanie pohybu a konania osoby v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo v ich okolí.

§ 52 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako dlho trvá povinnosť mlčanlivosti zamestnanca bezpečnostnej služby?

1. AAj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo po ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby
2. BDo skončenia pracovnoprávneho vzťahu
3. CJeden rok po skončení pracovnoprávneho vzťahu

Mlčanlivosti môže zamestnanca zbaviť osoba, ktorá je účastníkom zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby, a ak ide o skutočnosti týkajúce sa inej osoby, aj táto osoba.

§ 43 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Je povinnosťou mlčanlivosti dotknutá oznamovacia povinnosť alebo povinnosť vypovedať podľa osobitných predpisov?

1. ANie, tieto povinnosti mlčanlivosťou dotknuté nie sú
2. BÁno, mlčanlivosť má vždy prednosť
3. CÁno, okrem prípadov, keď o to požiada zamestnávateľ

Mlčanlivosť teda nie je dôvodom neoznámiť trestný čin ani odmietnuť výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

§ 43 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Akú mieru nesmie prekročiť zásah do práv a slobôd osoby?

1. AMieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného činnosťou bezpečnostnej služby
2. BMieru určenú vnútorným predpisom prevádzkovateľa
3. CMieru, ktorú za primeranú považuje objednávateľ služby

Prevádzkovateľ aj zamestnanci sú povinní dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby aj na svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma.

§ 43 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto vydáva identifikačný preukaz osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany?

1. APrevádzkovateľ
2. BMinisterstvo vnútra SR
3. CKrajské riaditeľstvo Policajného zboru

Ministerstvo vydáva preukaz odbornej spôsobilosti; identifikačný preukaz vydáva a eviduje prevádzkovateľ. Sú to dva rôzne doklady.

§ 54 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo musí obsahovať identifikačný preukaz?

1. AObchodné meno prevádzkovateľa, druh bezpečnostnej služby, číslo licencie, meno a priezvisko a fotografiu držiteľa, číslo preukazu, odtlačok pečiatky a podpis prevádzkovateľa
2. BMeno, priezvisko, rodné číslo a adresu pobytu držiteľa
3. CČíslo preukazu odbornej spôsobilosti a dobu jeho platnosti

Prevádzkovateľ nesmie vydať dva alebo viac identifikačných preukazov s rovnakým číslom a jedna osoba môže byť súčasne držiteľom jedného identifikačného preukazu.

§ 54 ods. 1 a 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Kde musí byť identifikačný preukaz umiestnený pri plnení úloh na verejne prístupnom mieste?

1. AViditeľne prednou stranou na ľavej strane odevu v oblasti pŕs
2. BV náprsnom vrecku, kde ho možno na požiadanie predložiť
3. CNa šnúrke okolo krku ľubovoľnou stranou

Povinnosť viditeľného umiestnenia neplatí pri ochrane osoby. Na inom než verejne prístupnom mieste stačí mať identifikačný preukaz pri sebe.

§ 54 ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Aké označenie má identifikačný preukaz na výkon fyzickej ochrany?

1. AOznačenie S
2. BOznačenie P
3. COznačenie F

Identifikačný preukaz na výkon pátrania má označenie D, na odbornú prípravu a poradenstvo označenie O a na profesionálnu cezhraničnú prepravu eurovej hotovosti označenie CIT.

§ 16 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

1 b.

Aké sú rozmery identifikačného preukazu aj preukazu odbornej spôsobilosti?

1. A99 x 68 mm
2. B85 x 54 mm
3. C105 x 74 mm

Rovnaké rozmery 99 x 68 mm má aj preukaz kontrolóra vydávaný ministerstvom.

§ 16 ods. 1 a príloha č. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aké požiadavky zákon kladie na rovnošaty používané pri poskytovaní bezpečnostnej služby?

1. ANesmú byť zameniteľné s rovnošatami ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a iných osôb plniacich úlohy verejnej správy
2. BMusia byť jednotne tmavomodré s reflexnými prvkami
3. CZákon vzhľad rovnošaty neupravuje, určuje ho prevádzkovateľ

Neprípustné je aj hodnostné označenie zhodné s hodnostným označením týchto zborov. Rovnošata musí byť označená znakom tak, aby bolo zrejmé, že ide o bezpečnostnú službu.

§ 55 ods. 1 a 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kde sa umiestňuje znak bezpečnostnej služby?

1. AViditeľne na ľavú stranu rovnošaty alebo iného odevu vo výške pŕs
2. BNa pravé rameno rovnošaty
3. CNa chrbtovú časť rovnošaty medzi lopatkami

Znak sa nesmie vzájomne prekrývať s iným označením na rovnošate a musí byť v kontrastnom vyhotovení k odevu.

§ 17 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aký nápis je v hornej časti znaku súkromnej bezpečnostnej služby?

1. ASÚKROMNÁ BEZPEČNOSTNÁ SLUŽBA
2. BBEZPEČNOSTNÁ SLUŽBA SR
3. CSTRÁŽNA SLUŽBA

Ak ide o vlastnú ochranu, nápis znie VLASTNÁ OCHRANA a v strede znaku je namiesto skratky SBS skratka VO.

§ 17 ods. 1 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

1 b.

Aký tvar má znak bezpečnostnej služby?

1. AElipsovitý, s pozdĺžnou osou 70 až 90 mm a zvislou osou 50 až 60 mm
2. BKruhový s priemerom 80 mm
3. CŠtvorcový so stranou 70 mm

Skratka SBS v strede znaku má veľkosť najmenej 20 mm a názov služby sa vyhotoví menšími písmenami ako táto skratka.

§ 17 ods. 1 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ktoré zásahy musí prevádzkovateľ strážnej služby neodkladne oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru?

1. AZásah, pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok, došlo k zraneniu alebo usmrteniu osoby alebo k obmedzeniu osobnej slobody
2. BKaždý zásah bez rozdielu
3. CLen zásah, pri ktorom došlo k usmrteniu osoby

O takomto zásahu sa navyše musí spracovať záznam o zásahu, ktorý vyhotoví a vlastnoručne podpíše zasahujúca osoba.

§ 56 ods. 1 písm. f) a g) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto vyhotovuje a podpisuje záznam o zásahu?

1. AZasahujúca osoba vlastnoručne
2. BPrevádzkovateľ alebo ním určená osoba
3. CPríslušník Policajného zboru, ktorý sa na miesto dostavil

Záznam obsahuje presné časové vymedzenie, miesto a dôvod zásahu, použité prostriedky, údaje o osobe, proti ktorej bol zásah vedený, a výsledok zásahu.

§ 56 ods. 1 písm. g) a § 20 vyhlášky — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako musí prevádzkovateľ zabezpečiť preverenie signálu z poplachového systému?

1. AOkamžite, najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému
2. BJednou osobou poverenou výkonom fyzickej ochrany do 30 minút
3. COznámením na útvar Policajného zboru bez vlastného výjazdu

Pri zistení podozrenia z trestnej činnosti vykoná opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby a na zamedzenie vstupu nepovolaných osôb a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru PZ.

§ 56 ods. 5 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako musí byť označené motorové vozidlo používané na preverenie signálu?

1. AČitateľným nápisom „ZÁSAHOVÉ VOZIDLO“ veľkými tlačenými písmenami čiernej farby na bielom podklade
2. BNápisom „SBS“ a číslom licencie prevádzkovateľa
3. CZvláštnym výstražným znamením modrej farby

Nápis je na obidvoch bočných stranách a na zadnej časti vozidla; písmená majú najmenej 100 mm na bokoch a najmenej 60 mm vzadu. Zvláštne výstražné znamenia prevádzkovateľ používať nesmie.

§ 56 ods. 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Koľko osôb poverených výkonom fyzickej ochrany treba na ochranu prepravy majetku v hodnote od 166 000 eur do 1 660 000 eur?

1. ANajmenej dve
2. BNajmenej jedna
3. CNajmenej štyri a doprovodné vozidlo

Pri hodnote nad 3 320 000 eur — alebo ak prevádzkovateľ hodnotu prepravovaného majetku nepozná — sú potrebné dve osoby vo vozidle a doprovodné vozidlo pred aj za ním, každé najmenej s dvomi osobami.

§ 56 ods. 7 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako dlho sa uschovávajú evidencie, záznamy o zásahu a inšpekčná kniha dozoru?

1. APäť rokov po vykonaní posledného zápisu
2. BTri roky po vykonaní posledného zápisu
3. CJeden rok po skončení zmluvy o poskytovaní služby

Uschovávajú sa v sídle alebo v mieste činnosti prevádzkovateľa a vedú sa počas celej doby prevádzkovania strážnej služby.

§ 56 ods. 8 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Akým spôsobom je zakázané poskytovať strážnu službu?

1. ASpôsobom, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú obavu zo zneužitia na násilné ovplyvňovanie politických sporov, kolektívneho vyjednávania alebo na potláčanie práv a slobôd
2. BSpôsobom, pri ktorom sa používajú služobné psy
3. CSpôsobom, pri ktorom službu vykonáva menej ako päť osôb

Ide o osobitné obmedzenie činnosti strážnej služby, ktoré chráni ústavné práva — najmä pri zabezpečovaní poriadku na mieste zhromažďovania osôb.

§ 57 ods. 1 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Za akej podmienky možno vykonávať ochranu osoby?

1. ALen s jej výslovným súhlasom
2. BAj bez jej súhlasu, ak o to požiada jej zamestnávateľ
3. CAj bez jej súhlasu, ak jej hrozí nebezpečenstvo

Ustanovenia osobitných predpisov o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony tým nie sú dotknuté.

§ 57 ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kedy musí byť vyplnená evidencia služieb pred začatím výkonu služby?

1. ANajmenej šesť hodín pred začatím výkonu služby
2. BNajneskôr v deň začatia výkonu služby
3. CNajmenej 24 hodín pred začatím výkonu služby

Ak dôjde k zmene osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany, zmenu treba vyznačiť ihneď tak, aby pôvodné údaje zostali čitateľné.

§ 19 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Kde sa vedie evidencia zásahov, záznam o zásahu a inšpekčná kniha dozoru?

1. AV chránenom objekte alebo v mieste, kde sa vykonáva detektívna služba
2. BVždy len v sídle prevádzkovateľa
3. CV elektronickej podobe na serveri prevádzkovateľa

Evidencia osôb poverených výkonom fyzickej ochrany a evidencia zmlúv sa naopak vedú v sídle právnickej osoby, v mieste činnosti fyzickej osoby alebo v prevádzke.

§ 22 ods. 2 — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Aká dlhá bezpečnostná prax sa vyžaduje od osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany v objekte osobitnej dôležitosti?

1. ANajmenej dva roky
2. BNajmenej jeden rok
3. CNajmenej päť rokov

Prevádzkovateľ musí navyše zabezpečiť prípravu takýchto osôb z taktiky a techniky vykonávania zásahov v rozsahu najmenej štyroch hodín za mesiac.

§ 53 ods. 1 písm. a) a c) — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Do akej lehoty musí prevádzkovateľ oznámiť ministerstvu vykonávanie ochrany objektu osobitnej dôležitosti?

1. ADo 15 dní od jej začatia
2. BDo 30 dní od jej začatia
3. CNajmenej 15 dní pred jej začatím

Štátny dozor v objektoch osobitnej dôležitosti sa vykonáva najmenej raz za tri roky.

§ 53 ods. 1 písm. e) a ods. 3 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto vykonáva štátny dozor a kto kontrolu v oblasti súkromnej bezpečnosti?

1. AŠtátny dozor Ministerstvo vnútra SR, kontrolu Policajný zbor
2. BŠtátny dozor aj kontrolu výlučne Ministerstvo vnútra SR
3. CŠtátny dozor Najvyšší kontrolný úrad SR, kontrolu Policajný zbor

Kontrolór sa pred začatím štátneho dozoru alebo kontroly preukazuje preukazom kontrolóra, ktorý má rozmery 99 x 68 mm.

§ 1 ods. 1 písm. b) a § 84 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Akú pokutu možno uložiť právnickej osobe alebo podnikateľovi, ktorý bez licencie vykonáva pre iné osoby činnosť, ktorá je bezpečnostnou službou?

1. AOd 3 319 eur do 66 387 eur
2. BOd 331 eur do 3 319 eur
3. CDo 1 659 eur

Za tento správny delikt možno uložiť aj zákaz činnosti až do piatich rokov. Pokutu, zákaz činnosti alebo prepadnutie veci možno uložiť najneskôr do piatich rokov odo dňa porušenia povinnosti.

§ 91 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 8 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čoho sa dopustí ten, kto sa pri výkone fyzickej ochrany vydáva za policajta alebo za inú osobu plniacu úlohy verejnej správy?

1. APriestupku na úseku súkromnej bezpečnosti, za ktorý možno uložiť pokutu od 165 eur do 3 319 eur
2. BSprávneho deliktu s pokutou do 331 eur
3. CPorušenia pracovnej disciplíny, ktoré rieši zamestnávateľ

Za tento priestupok možno uložiť aj zákaz činnosti až do troch rokov. Práve preto zákon zakazuje zameniteľné rovnošaty a zhodné hodnostné označenie.

§ 92 ods. 1 písm. b) a ods. 2 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Komu je povinný odovzdať preukaz ten, komu bol uložený zákaz činnosti?

1. ASprávnemu orgánu, ktorý o zákaze činnosti rozhodol
2. BSvojmu zamestnávateľovi
3. CKtorémukoľvek útvaru Policajného zboru

Po zrušení zákazu činnosti sa preukaz vráti osobe, ktorá ho odovzdala.

§ 92 ods. 6 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Aký správny poplatok sa platí za podanie prihlášky na skúšku odbornej spôsobilosti typu S?

1. A25 eur
2. B70 eur
3. C50 eur

Za prihlášku na skúšku typu P je poplatok 70 eur. Sadzobník sa môže meniť — pred úhradou si vždy overte aktuálne znenie.

sadzobník správnych poplatkov, príloha k zákonu č. 145/1995 Z. z. — Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

1 b.

Aký správny poplatok sa platí za vydanie preukazu odbornej spôsobilosti?

1. A25 eur
2. B70 eur
3. CVydanie preukazu je bezplatné

Celkové administratívne náklady tvorí poplatok za prihlášku na skúšku a poplatok za vydanie preukazu; kurzovné je samostatná položka akreditovanej osoby.

sadzobník správnych poplatkov, príloha k zákonu č. 145/1995 Z. z. — Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

1 b.

Ktorý zákon je Trestným zákonom Slovenskej republiky?

1. AZákon č. 300/2005 Z. z.
2. BZákon č. 301/2005 Z. z.
3. CZákon č. 372/1990 Zb.

Zákon č. 301/2005 Z. z. je Trestný poriadok, ktorý upravuje postup v trestnom konaní. Zákon č. 372/1990 Zb. upravuje priestupky.

zákon č. 300/2005 Z. z. — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Čo je trestný čin?

1. AProtiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone
2. BAkékoľvek konanie, ktoré spôsobí inému škodu
3. CKonanie, ktoré za trestný čin označí orgán činný v trestnom konaní

Platí zásada „niet trestného činu bez zákona“ — čin musí byť ako trestný čin vopred vymedzený v zákone.

§ 8 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Na aké dve kategórie sa delia trestné činy?

1. ANa prečiny a zločiny
2. BNa priestupky a zločiny
3. CNa úmyselné a nedbanlivostné

Úmysel a nedbanlivosť sú formy zavinenia, nie kategórie trestných činov. Priestupok nie je trestným činom vôbec.

§ 9 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Čo je zločin?

1. AÚmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov
2. BKaždý trestný čin spáchaný so zbraňou
3. CTrestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou najmenej päť rokov

Prečinom je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

§ 10 a § 11 ods. 1 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Čo je obzvlášť závažný zločin?

1. AZločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov
2. BZločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov
3. CKaždý zločin spáchaný organizovanou skupinou

Rozhodujúca je dolná hranica trestnej sadzby, nie horná. Pozor na zámenu — pri rozlíšení prečinu a zločinu sa naopak posudzuje horná hranica.

§ 11 ods. 3 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Od akého veku je osoba trestne zodpovedná?

1. AOd dovŕšenia štrnásteho roku veku
2. BOd dovŕšenia pätnásteho roku veku
3. COd dovŕšenia osemnásteho roku veku

Zodpovednosť za priestupok vzniká až dovŕšením pätnásteho roku veku — hranice sa teda líšia.

§ 22 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Aké sú formy zavinenia v trestnom práve?

1. AÚmysel a nedbanlivosť
2. BPriamy a nepriamy následok
3. CKonanie a opomenutie

Úmysel sa delí na priamy a nepriamy, nedbanlivosť na vedomú a nevedomú. Bez zavinenia niet trestného činu.

§ 15 a § 16 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Čo je nutná obrana?

1. AOdvracanie priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na záujem chránený Trestným zákonom
2. BOdvracanie akéhokoľvek nebezpečenstva hroziaceho chránenému záujmu
3. COdveta za útok, ktorý už skončil

Útok musí priamo hroziť alebo trvať. Ak už skončil, nejde o nutnú obranu, ale spravidla o odplatu, ktorá je trestná.

§ 25 ods. 1 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Kedy nejde o nutnú obranu?

1. AAk bola obrana celkom zjavne neprimeraná útoku
2. BAk sa obranca mohol útoku vyhnúť útekom
3. CAk obranca použil na obranu predmet, ktorý mal pri sebe

Povinnosť vyhnúť sa nebezpečenstvu inak je znakom krajnej núdze, nie nutnej obrany — pri nutnej obrane sa neustupuje. Primeranosť sa posudzuje najmä podľa spôsobu, miesta a času útoku a okolností na strane útočníka aj obrancu.

§ 25 ods. 2 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Kedy nejde o krajnú núdzu?

1. AAk bolo možné nebezpečenstvo odvrátiť inak alebo ak je spôsobený následok zjavne rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil
2. BAk nebezpečenstvo spôsobila iná osoba
3. CAk konajúca osoba nie je vlastníkom ohrozenej veci

Toto je hlavný rozdiel oproti nutnej obrane: pri krajnej núdzi sa nebezpečenstvo musí odvrátiť inak, ak to je možné, a nesmie sa spôsobiť rovnaký či väčší následok.

§ 24 ods. 2 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Ako Trestný zákon hodnotí čin, ktorým niekto vykonáva svoje práva a povinnosti uložené zákonom?

1. ANie je trestným činom, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky
2. BJe vždy trestným činom, ak ním bola spôsobená ujma
3. CJe trestným činom, ale možno upustiť od potrestania

Toto je okolnosť vylučujúca protiprávnosť, o ktorú sa opiera aj výkon oprávnení podľa zákona o súkromnej bezpečnosti — no len dovtedy, kým sa konanie drží v medziach zákona.

§ 28 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Je zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby pri výkone fyzickej ochrany verejným činiteľom?

1. ANie, verejným činiteľom nie je
2. BÁno, po dobu výkonu služby v chránenom objekte
3. CÁno, ak zasahuje na verejne prístupnom mieste

Verejným činiteľom je napríklad policajt, príslušník obecnej polície alebo sudca. Zamestnanec SBS ním nie je — preto sa nemôže za takúto osobu vydávať a nepožíva ani osobitnú trestnoprávnu ochranu verejného činiteľa.

§ 128 ods. 1 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Čím sa krádež líši od lúpeže?

1. APri lúpeži páchateľ použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci
2. BPri lúpeži je hodnota odcudzenej veci vždy vyššia
3. CPri krádeži páchateľ koná v noci, pri lúpeži cez deň

Krádež je prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní. Rozhoduje použitie násilia alebo jeho hrozby, nie hodnota veci ani čas.

§ 188 a § 212 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Ktorý trestný čin spácha ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá?

1. APorušovanie domovej slobody
2. BVýtržníctvo
3. CNeoprávnené užívanie cudzej veci

Chránený objekt strážený bezpečnostnou službou spravidla nie je obydlím; ak však ide o obydlie, vzťahuje sa naň osobitná ústavná aj trestnoprávna ochrana.

§ 194 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Čo je podstatou trestného činu vydierania?

1. ANútenie iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konal, opomenul alebo trpel
2. BPrisvojenie si cudzej veci uvedením iného do omylu
3. CPoškodenie cudzej veci s cieľom spôsobiť škodu

Uvedenie do omylu je znakom podvodu, poškodenie veci znakom poškodzovania cudzej veci.

§ 189 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Kedy sa osoba dopustí trestného činu neposkytnutia pomoci?

1. AAk osobe v nebezpečenstve smrti alebo javiacej známky vážnej poruchy zdravia neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného
2. BVždy, keď neposkytne pomoc, aj keď by tým ohrozila vlastný život
3. CLen ak je zdravotníckym pracovníkom

Poskytnutie prvej pomoci je právnou povinnosťou každého, nielen zdravotníka. Zákon však nevyžaduje, aby sa zachraňujúci sám vystavil nebezpečenstvu.

§ 177 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Aký je rozdiel medzi neoznámením a neprekazením trestného činu?

1. ANeoznámenie sa týka už spáchaného trestného činu, neprekazenie páchaného alebo pripravovaného trestného činu
2. BNeoznámenie je priestupok, neprekazenie trestný čin
3. CRozdiel je len v tom, komu sa oznámenie podáva

Oba trestné činy sa vzťahujú len na taxatívne určený okruh závažných trestných činov, ktorý uvádza Trestný zákon.

§ 340 a § 341 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Ktorý trestný čin spácha ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu?

1. AObmedzovanie osobnej slobody
2. BZneužívanie právomoci
3. CÚtlak

Práve preto je obmedzenie osobnej slobody zamestnancom SBS možné len v úzko vymedzenom prípade podľa Trestného poriadku a osobu treba bezodkladne odovzdať policajtovi.

§ 183 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

2 b.

Kto sa považuje za účastníka na dokonanom trestnom čine?

1. AOrganizátor, návodca, objednávateľ a pomocník
2. BKaždý, kto bol prítomný na mieste činu
3. CLen ten, kto páchateľovi poskytol vecný prostriedok

Páchateľ je ten, kto trestný čin spáchal sám; ak ho spáchali dvaja alebo viacerí spoločným konaním, ide o spolupáchateľov.

§ 19 až § 21 Trestného zákona — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

1 b.

Ktorý zákon upravuje postup orgánov v trestnom konaní?

1. ATrestný poriadok č. 301/2005 Z. z.
2. BTrestný zákon č. 300/2005 Z. z.
3. CSprávny poriadok č. 71/1967 Zb.

Trestný zákon vymedzuje, čo je trestný čin a aký trest zaň hrozí; Trestný poriadok upravuje, ako sa v konaní postupuje.

zákon č. 301/2005 Z. z. — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

3 b.

Kto je orgánom činným v trestnom konaní?

1. AProkurátor a policajt
2. BSúd a prokurátor
3. CSúd, prokurátor a policajt

Súd orgánom činným v trestnom konaní nie je — v konaní rozhoduje, ale nevedie ho. Toto je jedna z najčastejšie chybne zodpovedaných otázok.

§ 10 ods. 1 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

3 b.

Kto môže obmedziť osobnú slobodu osobe pristihnutej pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom?

1. AKtokoľvek, ak je to potrebné na zistenie totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti
2. BLen policajt alebo príslušník obecnej polície
3. CKtokoľvek, a to aj pri pristihnutí pri priestupku

Toto je kľúčové ustanovenie pre prácu SBS. Platí len pri trestnom čine, nie pri priestupku — a osobu treba bezodkladne odovzdať policajtovi.

§ 85 ods. 2 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

3 b.

Čo musí urobiť ten, kto obmedzil osobnú slobodu osoby pristihnutej pri trestnom čine?

1. ABezodkladne takúto osobu odovzdať policajtovi
2. BVypočuť ju a spísať s ňou zápisnicu
3. CZadržať ju najviac na 24 hodín a potom prepustiť

Zamestnanec SBS osobu nevypočúva ani nezadržiava — takéto úkony patria orgánom činným v trestnom konaní. Zásah s obmedzením osobnej slobody sa navyše neodkladne oznamuje útvaru Policajného zboru.

§ 85 ods. 2 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

2 b.

Kto môže podať trestné oznámenie?

1. AKtokoľvek
2. BLen poškodený alebo jeho zákonný zástupca
3. CLen právnická osoba prostredníctvom advokáta

Oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti oznamovaciu povinnosť nevylučuje.

§ 62 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

2 b.len typ P

Čo je obhliadka miesta činu z hľadiska Trestného poriadku?

1. AÚkon, ktorý sa spravidla vykonáva ako neodkladný a neopakovateľný
2. BÚkon, ktorý možno kedykoľvek zopakovať v rovnakej kvalite
3. CÚkon, ktorý vykonáva prevádzkovateľ bezpečnostnej služby

Miesto činu sa mení každou minútou a stopy zanikajú. Preto má zamestnanec SBS zákonnú povinnosť miesto zabezpečiť a nesťažiť vyšetrovanie.

§ 154 a § 155 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

2 b.len typ P

Čo môže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní?

1. AVšetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z prostriedkov podľa Trestného poriadku
2. BLen výpoveď svedka a znalecký posudok
3. CLen dôkazy zabezpečené priamo policajtom

Preto môže mať význam aj záznam z kamerového systému alebo záznam o zásahu — ak boli získané zákonným spôsobom.

§ 119 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

2 b.

Čím sa zaoberá kriminalistika?

1. AMetódami a prostriedkami odhaľovania, vyšetrovania a predchádzania trestnej činnosti
2. BUkladaním trestov páchateľom trestných činov
3. CPríčinami kriminality a osobnosťou páchateľa

Ukladanie trestov upravuje trestné právo, príčiny kriminality skúma kriminológia. Kriminalistika je náuka o tom, ako sa trestná činnosť odhaľuje a dokazuje.

predmet kriminalistiky — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čo je kriminalistická stopa?

1. AOdraz zmeny v prostredí, ktorý súvisí s vyšetrovanou udalosťou a možno ho kriminalisticky využiť
2. BVýlučne odtlačok prsta alebo obuvi nájdený na mieste činu
3. CPísomný záznam o priebehu vyšetrovania

Stopou je aj poškodenie zámku, biologický materiál či pachová stopa. Práve preto sa nesmie na mieste činu nič premiestňovať.

pojem kriminalistickej stopy — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa základne delia kriminalistické stopy?

1. ANa materiálne (hmotné) a pamäťové (v pamäti človeka)
2. BNa viditeľné a neviditeľné
3. CNa stopy páchateľa a stopy poškodeného

Pamäťovou stopou je napríklad to, čo si zapamätal svedok. Preto je dôležité, aby si zasahujúca osoba svoje pozorovania zaznamenala čo najskôr a presne.

členenie stôp — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čím sa zaoberá daktyloskopia?

1. AObrazcami papilárnych línií na prstoch, dlaniach a chodidlách
2. BStopami nôh, obuvi a dopravných prostriedkov
3. CStopami nástrojov a mechanizmov

Papilárne línie sú individuálne a počas života sa nemenia — na tom stojí daktyloskopická identifikácia osoby.

daktyloskopia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čím sa zaoberá trasológia?

1. AStopami nôh, obuvi, dopravných prostriedkov a zvierat
2. BObrazcami papilárnych línií
3. CSkúmaním ručného písma

Trasologické stopy sú mimoriadne krehké — zničí ich prechod ďalších osôb cez miesto činu, dážď alebo zametanie.

trasológia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čím sa zaoberá mechanoskopia?

1. AStopami nástrojov a mechanizmov, napríklad poškodením zámku alebo mreže
2. BStopami krvi a iného biologického materiálu
3. CPachovými stopami

Pri vlámaní do chráneného objektu sú mechanoskopické stopy na zámku, dverách alebo okne často najdôležitejším dôkazom — preto sa ich nikto nesmie dotýkať.

mechanoskopia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Čo je prvou povinnosťou zamestnanca SBS na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na ňom spáchaný trestný čin?

1. APočínať si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažil vyšetrovanie — chrániť stopy a zamedziť prístup nepovolaných osôb
2. BZaistiť a zabaliť nájdené stopy pre políciu
3. CVypočuť prítomné osoby a spísať ich vyjadrenia

Zaisťovanie stôp a výsluch osôb patria orgánom činným v trestnom konaní. Nesplnenie povinností podľa § 51 je priestupkom na úseku súkromnej bezpečnosti.

§ 51 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo sa na mieste činu nesmie robiť pred príchodom polície?

1. APremiestňovať predmety, dotýkať sa ich, fajčiť, jesť alebo piť a púšťať na miesto nepovolané osoby
2. BPoskytovať prvú pomoc zranenej osobe
3. CZapisovať si čas a okolnosti zistenia udalosti

Poskytnutie prvej pomoci má vždy prednosť pred ochranou stôp — záchrana života je nadradená. Následne treba orgánom oznámiť, čo bolo na mieste zmenené a prečo.

§ 51 zákona č. 473/2005 Z. z. a § 177 Trestného zákona — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako sa nazýva vymedzenie a stráženie priestoru okolo miesta činu?

1. AUzávera miesta činu
2. BRekonštrukcia miesta činu
3. CKonfrontácia

Uzávera má byť dostatočne veľká — priestor sa dá neskôr zmenšiť, ale stopy mimo pôvodne vymedzeného priestoru už spravidla zaniknú.

uzávera miesta činu — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čo je kriminalistická identifikácia?

1. AStotožnenie objektu podľa jeho odrazu, teda podľa stopy, ktorú zanechal
2. BZistenie mena osoby podľa dokladu totožnosti
3. CZaradenie trestného činu do kategórie prečin alebo zločin

Zistenie totožnosti podľa dokladu je overenie totožnosti, nie kriminalistická identifikácia. Tá porovnáva stopu so vzorkou.

kriminalistická identifikácia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ktoré stopy patria medzi biologické?

1. AKrv, sliny, vlasy a iný biologický materiál
2. BOdtlačky obuvi v blate
3. CPoškodenie zámku páčidlom

Z biologických stôp sa vykonáva analýza DNA. Aj tu platí, že sa ich nesmie nikto dotýkať — kontaminácia môže stopu znehodnotiť.

biologické stopy — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa využívajú pachové stopy?

1. AOdoberajú sa na pachový snímač a porovnávajú sa špeciálne vycvičeným služobným psom
2. BAnalyzujú sa v laboratóriu chemickou cestou
3. CVyhodnocujú sa z kamerového záznamu

Pachová stopa je veľmi prchavá. Pohyb ďalších osôb po mieste činu ju znehodnotí ako prvú.

pachové stopy — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako má zamestnanec SBS naložiť s kamerovým záznamom udalosti, ktorá môže byť trestným činom?

1. AZabezpečiť ho pred prepísaním a odovzdať orgánom činným v trestnom konaní; nezverejňovať ho
2. BZverejniť ho, aby verejnosť pomohla identifikovať páchateľa
3. CVymazať ho po spísaní záznamu o zásahu

Záznam môže byť dôkazom. Jeho zverejnenie by zároveň porušilo mlčanlivosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti aj predpisy o ochrane osobných údajov.

§ 43 zákona č. 473/2005 Z. z. a § 119 Trestného poriadku — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.len typ P

Čím sa zaoberá kriminológia?

1. AKriminalitou, jej príčinami, osobnosťou páchateľa a obete a možnosťami prevencie
2. BTechnickými metódami zaisťovania stôp
3. CUkladaním a výkonom trestov

Kriminológia je v sylabe odbornej prípravy len pri type P, kde tvorí spoločný blok so základmi kriminalistiky.

predmet kriminológie — § 4 ods. 2 písm. e) vyhlášky — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.len typ P

Čo je latentná kriminalita?

1. ATrestná činnosť, ktorá nebola odhalená ani zaevidovaná, a preto sa neobjaví v štatistikách
2. BTrestná činnosť páchaná mladistvými
3. CTrestná činnosť, pri ktorej páchateľ nebol odsúdený

Latentná kriminalita je dôvod, prečo evidované počty trestných činov nevypovedajú o skutočnom rozsahu kriminality.

latentná kriminalita — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.len typ P

Čo je podstatou situačnej prevencie kriminality?

1. ASťaženie príležitosti na spáchanie trestného činu — mechanické zábrany, osvetlenie, kamerový systém, prítomnosť strážnej služby
2. BPrevýchova páchateľov počas výkonu trestu
3. CSprísňovanie trestných sadzieb

Toto je práve to, čo strážna služba v praxi robí: znižuje príležitosť a zvyšuje riziko odhalenia. Prevencia sa členi na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

situačná prevencia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.len typ P

Čím sa zaoberá viktimológia?

1. AObeťou trestného činu, jej postavením a podielom na vzniku situácie
2. BOsobnosťou páchateľa a jeho motiváciou
3. CEkonomickými dôsledkami kriminality

Znalosť typického správania obetí pomáha aj v praxi strážnej služby — napríklad pri rozpoznaní osoby, ktorá je terčom útoku alebo obťažovania.

viktimológia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

1 b.

Ktorý zákon upravuje priestupky?

1. AZákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
2. BZákon č. 300/2005 Z. z.
3. CZákon č. 71/1967 Zb.

Zákon č. 300/2005 Z. z. je Trestný zákon a zákon č. 71/1967 Zb. je správny poriadok, ktorý upravuje postup v správnom konaní.

zákon č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

3 b.

Čo je priestupok?

1. AZavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo o trestný čin
2. BAkékoľvek konanie, ktorým vznikla inej osobe škoda do určitej výšky
3. CKonanie, ktoré porušuje vnútorný poriadok chráneného objektu

Rozhodujúce je, že priestupok musí byť ako priestupok výslovne označený v zákone a že nesmie ísť o trestný čin. Porušenie vnútorného poriadku objektu samo osebe priestupkom nie je.

§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Od akého veku je osoba zodpovedná za priestupok?

1. AOd dovŕšenia pätnásteho roku veku
2. BOd dovŕšenia štrnásteho roku veku
3. COd dovŕšenia osemnásteho roku veku

Trestná zodpovednosť vzniká skôr — dovŕšením štrnásteho roku veku. Tieto dve hranice sa často zamieňajú.

§ 5 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Ktoré sankcie možno uložiť za priestupok?

1. APokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veci
2. BPokutu, zákaz činnosti a trest odňatia slobody
3. CNapomenutie, pokutu a podmienečný trest

Trest odňatia slobody za priestupok uložiť nemožno — je to trest ukladaný výlučne za trestný čin.

§ 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Ktoré ochranné opatrenia možno uložiť za priestupok?

1. AObmedzujúce opatrenie a zhabanie veci
2. BZákaz pobytu a vyhostenie
3. COchranný dohľad a ochranné liečenie

Ochranné opatrenie nie je sankcia — možno ho uložiť samostatne alebo popri sankcii.

§ 16 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

3 b.

Po akom čase od spáchania už priestupok nemožno prejednať?

1. APo dvoch rokoch
2. BPo jednom roku
3. CPo troch rokoch

Rovnaká dvojročná lehota má význam aj pri posudzovaní spoľahlivosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti — zohľadňujú sa priestupky z posledných dvoch rokov.

§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Za akých podmienok možno priestupok prejednať v blokovom konaní?

1. AAk je priestupok spoľahlivo zistený, obvinený je ochotný pokutu zaplatiť a nepostačuje dohovor
2. BVždy, keď o to obvinený požiada
3. CLen ak ide o priestupok proti majetku

Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať — súhlas obvineného je preto podmienkou tohto konania.

§ 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

3 b.

Môže zamestnanec SBS prejednať priestupok a uložiť zaň pokutu?

1. ANie, priestupky prejednávajú okresné úrady, obce, orgány Policajného zboru a ďalšie správne orgány
2. BÁno, ak bol priestupok spáchaný v chránenom objekte
3. CÁno, v blokovom konaní so súhlasom páchateľa

Zamestnanec SBS môže osobu pristihnutú pri priestupku vyzvať na preukázanie totožnosti a predviesť ju na strážne stanovisko do príchodu polície — o priestupku však nerozhoduje.

§ 52 zákona č. 372/1990 Zb. a § 50 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Kam patrí neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci?

1. AMedzi priestupky proti verejnému poriadku
2. BMedzi priestupky proti majetku
3. CMedzi priestupky proti občianskemu spolunažívaniu

Tento priestupok má priamy dosah na prácu v SBS: ak bol zaň v posledných dvoch rokoch niekto uznaný vinným, nepovažuje sa za spoľahlivú osobu.

§ 47 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Kam patrí úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví?

1. AMedzi priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
2. BMedzi priestupky proti verejnému poriadku
3. CMedzi priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom

Aj tento priestupok je v zákone o súkromnej bezpečnosti výslovne uvedený medzi tými, ktoré vylučujú spoľahlivosť osoby.

§ 49 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

2 b.

Kam patrí úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku krádežou alebo podvodom, ak nejde o trestný čin?

1. AMedzi priestupky proti majetku
2. BMedzi priestupky proti verejnému poriadku
3. CMedzi správne delikty na úseku súkromnej bezpečnosti

Hranica medzi priestupkom a trestným činom je daná výškou škody a ďalšími okolnosťami. Preto pri krádeži v chránenom objekte nie je vecou SBS posudzovať, či ide o priestupok alebo o trestný čin — vec sa oznamuje polícii.

§ 50 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať, ak si nie je istý, či ide o priestupok alebo o trestný čin?

1. AZabezpečiť miesto a vec oznámiť Policajnému zboru, ktorý právnu kvalifikáciu posúdi
2. BPosúdiť to sám podľa výšky spôsobenej škody a podľa toho postupovať
3. CRiešiť vec ako priestupok, kým polícia nerozhodne inak

Kvalifikácia skutku je vecou orgánov činných v trestnom konaní. Rozdiel je pritom podstatný — obmedziť osobnú slobodu možno len pri trestnom čine.

§ 51 zákona č. 473/2005 Z. z. a § 85 ods. 2 Trestného poriadku — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo je podmienkou zodpovednosti za priestupok popri veku?

1. APríčetnosť — schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie
2. BTrvalý pobyt na území Slovenskej republiky
3. CPredchádzajúce písomné poučenie páchateľa

Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu nemohol rozpoznať, že konanie porušuje zákon, alebo nemohol ovládať svoje konanie.

§ 5 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

3 b.

Aký je vzťah priestupku a trestného činu pri tom istom skutku?

1. AO priestupok nejde, ak konanie napĺňa znaky trestného činu
2. BZa ten istý skutok možno postihnúť páchateľa aj ako za priestupok, aj ako za trestný čin
3. CPrednosť má vždy priestupkové konanie, trestné konanie sa vedie až po ňom

Vyplýva to priamo z definície priestupku. Nikoho nemožno za ten istý skutok postihnúť dvakrát.

§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

1 b.len typ P

Ktorý predpis je správnym poriadkom?

1. AZákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
2. BZákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
3. CZákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

Správny poriadok sa vzťahuje aj na rozhodovanie podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, ak zákon neustanovuje inak.

zákon č. 71/1967 Zb. — Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok)

2 b.len typ P

V akej lehote je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci?

1. ADo 30 dní od začatia konania, v zložitých prípadoch do 60 dní
2. BDo 15 dní od začatia konania
3. CDo 90 dní od začatia konania bez výnimky

Ak nemožno rozhodnúť ani v 60-dňovej lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán a správny orgán je povinný účastníka o tom upovedomiť.

§ 49 zákona č. 71/1967 Zb. — Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok)

2 b.len typ P

V akej lehote možno podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu?

1. ADo 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
2. BDo 8 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia
3. CDo 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia

Ak účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia podal odvolanie po lehote, považuje sa za podané včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia.

§ 54 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. — Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok)

2 b.len typ P

Ako sa nazýva riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy?

1. ARozklad
2. BOdvolanie
3. CObnova konania

O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

§ 61 zákona č. 71/1967 Zb. — Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok)

2 b.len typ P

Aké sú základné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu?

1. AVýrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
2. BVýlučne výrok a podpis oprávnenej osoby
3. CVýrok a zoznam vykonaných dôkazov

Odôvodnenie sa nevyžaduje len vtedy, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. — Zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok)

1 b.

Ktorý zákon upravuje postavenie a pôsobnosť Policajného zboru?

1. AZákon č. 171/1993 Z. z.
2. BZákon č. 564/1991 Zb.
3. CZákon č. 473/2005 Z. z.

Zákon č. 564/1991 Zb. upravuje obecnú políciu a zákon č. 473/2005 Z. z. súkromnú bezpečnosť.

zákon č. 171/1993 Z. z. — Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

2 b.

Akým zborom je Policajný zbor?

1. AOzbrojeným bezpečnostným zborom
2. BOzbrojeným zborom
3. CZáchranným zborom

Zákon o súkromnej bezpečnosti s týmto rozlíšením pracuje — napríklad pri výnimke z oprávnení voči príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru vstupujúcim na služobný účel.

§ 1 zákona č. 171/1993 Z. z. — Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

3 b.

Ktoré oprávnenia patria policajtovi, ale nie zamestnancovi SBS?

1. AZaistenie osoby, jej predvedenie na útvar Policajného zboru a vykonanie osobnej prehliadky
2. BVyzvanie osoby, aby upustila od protiprávneho konania
3. CVyžadovanie preukázania totožnosti od osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu

Zamestnanec SBS môže osobu predviesť len na strážne stanovisko a len do príchodu polície. Zaistenie ani osobná prehliadka mu neprislúchajú.

zákon č. 171/1993 Z. z. a § 50 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

3 b.

Ako dlho môže trvať zaistenie osoby policajtom?

1. ANajviac 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody
2. BNajviac 48 hodín od obmedzenia osobnej slobody
3. CNajviac 12 hodín od obmedzenia osobnej slobody

Lehota 48 hodín, ktorú uvádza Ústava, sa týka zadržania obvineného alebo podozrivého z trestného činu a jeho odovzdania súdu — to je iný inštitút.

§ 19 zákona č. 171/1993 Z. z. — Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore

3 b.

Môže zamestnanec SBS použiť donucovacie prostriedky podľa zákona o Policajnom zbore?

1. ANie, jeho prostriedky a podmienky ich použitia určuje výlučne zákon o súkromnej bezpečnosti
2. BÁno, ak zasahuje proti páchateľovi trestného činu
3. CÁno, ak ho o to požiada príslušník Policajného zboru

Zamestnanec SBS môže pri zásahu použiť vecný bezpečnostný prostriedok a hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany — a to za podmienok podľa § 50 zákona o súkromnej bezpečnosti.

§ 50 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať k výzve policajta pri výkone jeho právomoci?

1. AJe povinný ju uposlúchnuť; neuposlúchnutie je priestupkom proti verejnému poriadku
2. BMôže ju odmietnuť, ak je v rozpore s pokynom prevádzkovateľa
3. CMôže ju odmietnuť, ak sa nachádza v chránenom objekte

Navyše je povinný na požiadanie predložiť policajtovi preukaz odbornej spôsobilosti aj identifikačný preukaz.

§ 47 zákona č. 372/1990 Zb. a § 20 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

1 b.

Ktorý zákon upravuje obecnú políciu?

1. AZákon č. 564/1991 Zb.
2. BZákon č. 171/1993 Z. z.
3. CZákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení

Zákon č. 369/1990 Zb. upravuje obecné zriadenie ako celok, obecnú políciu však samostatný zákon č. 564/1991 Zb.

zákon č. 564/1991 Zb. — Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

2 b.

Kto zriaďuje a zrušuje obecnú políciu?

1. AObec všeobecne záväzným nariadením
2. BMinisterstvo vnútra SR rozhodnutím
3. CKrajské riaditeľstvo Policajného zboru

Obecná polícia je poriadkový útvar obce — nie je súčasťou Policajného zboru ani mu nie je podriadená.

§ 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. — Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

2 b.

Čo je obecná polícia?

1. APoriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku a ochrany životného prostredia v obci
2. BÚzemný útvar Policajného zboru zriadený v obci
3. CSúkromná bezpečnostná služba financovaná obcou

Plní aj úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu.

§ 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. — Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

3 b.

Je príslušník obecnej polície pri plnení úloh verejným činiteľom?

1. AÁno, pri plnení úloh je verejným činiteľom
2. BNie, verejným činiteľom je len príslušník Policajného zboru
3. CNie, je zamestnancom obce bez osobitného postavenia

Toto je hlavný rozdiel oproti zamestnancovi SBS, ktorý verejným činiteľom nie je a ani sa zaň nesmie vydávať.

§ 22 zákona č. 564/1991 Zb. — Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

2 b.

Ktoré oprávnenie má príslušník obecnej polície?

1. AVyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť, a za zákonných podmienok ju predviesť
2. BRozhodovať o vine a treste za trestný čin
3. CVykonávať domovú prehliadku

Domovú prehliadku možno vykonať len na základe príkazu podľa Trestného poriadku; o vine a treste rozhoduje výlučne súd.

§ 8 a § 9 zákona č. 564/1991 Zb. — Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii

2 b.

Komu môže zamestnanec SBS odovzdať osobu predvedenú na strážne stanovisko?

1. APolicajtovi, príslušníkovi Vojenskej polície alebo príslušníkovi obecnej polície
2. BVýlučne príslušníkovi Policajného zboru
3. CKtorémukoľvek zamestnancovi objednávateľa služby

Zákon výslovne uvádza všetky tri zložky. Predvedenie trvá len čas nevyhnutný do ich príchodu.

§ 50 ods. 4 písm. i) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Ktorý zákon upravuje Vojenskú políciu?

1. AZákon č. 124/1992 Zb.
2. BZákon č. 171/1993 Z. z.
3. CZákon č. 46/1993 Z. z.

Zákon č. 46/1993 Z. z. upravuje Slovenskú informačnú službu.

zákon č. 124/1992 Zb. — Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii

2 b.

Voči komu pôsobí Vojenská polícia?

1. AVoči osobám podliehajúcim jej pôsobnosti, najmä vojakom, a vo vojenských objektoch a priestoroch
2. BVoči všetkým osobám na území Slovenskej republiky rovnako ako Policajný zbor
3. CVýlučne voči zahraničným ozbrojeným silám

Aj príslušník Vojenskej polície je jednou zo zložiek, ktorým môže zamestnanec SBS odovzdať predvedenú osobu.

zákon č. 124/1992 Zb. — pôsobnosť Vojenskej polície — Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii

2 b.

Čím je Slovenská informačná služba?

1. AŠtátnym orgánom, ktorý plní úlohy spravodajskej služby
2. BSúčasťou Policajného zboru
3. CÚtvarom Ministerstva obrany SR

SIS získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie dôležité pre bezpečnosť, ústavné zriadenie a ekonomické záujmy Slovenskej republiky.

zákon č. 46/1993 Z. z. — Zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe

2 b.

Kto kontroluje činnosť Slovenskej informačnej služby?

1. ANárodná rada Slovenskej republiky
2. BMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky
3. CGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky

Kontrolu vykonáva na tento účel zriadený osobitný kontrolný orgán národnej rady.

§ 5 zákona č. 46/1993 Z. z. — Zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe

3 b.

Ktoré subjekty majú na účely zákona o súkromnej bezpečnosti rovnaké postavenie ako ozbrojený zbor?

1. ASlovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Vojenská polícia a obecná polícia
2. BIba Vojenská polícia a obecná polícia
3. CIba Slovenská informačná služba

Má to praktický dôsledok: voči ich príslušníkom vstupujúcim na služobný účel nemožno uplatniť oprávnenia na kontrolu a zákaz vstupu podľa § 50 ods. 4 písm. a), b), c) a h).

§ 8 písm. m) a § 50 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Kto vykonáva kontrolu činnosti prevádzkovateľov bezpečnostných služieb?

1. APolicajný zbor; štátny dozor vykonáva Ministerstvo vnútra SR
2. BObecná polícia v obci, kde sa nachádza chránený objekt
3. CSlovenská obchodná inšpekcia

Zamestnanec kontrolovaného subjektu, ktorý odmietne kontrolórovi potrebnú súčinnosť, sa dopúšťa priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti.

§ 84 a § 92 ods. 1 písm. e) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.len typ P

Aký je vzťah bezpečnostnej služby a Policajného zboru pri odhalení trestnej činnosti?

1. ABezpečnostná služba vec neodkladne oznámi Policajnému zboru, ktorý vedie trestné konanie
2. BBezpečnostná služba vedie vlastné vyšetrovanie a odovzdá polícii až jeho výsledok
3. CBezpečnostná služba vec oznámi až po vyčíslení škody objednávateľom

Súkromná bezpečnosť nenahrádza políciu ani nemá vyšetrovacie oprávnenia. Vyšetrovanie vedú orgány činné v trestnom konaní.

§ 51 písm. d) a § 56 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Aká je základná zásada každého zásahu?

1. AZásah nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu
2. BZásah musí byť čo najrazantnejší, aby sa predišlo odporu
3. CZásah sa vykonáva vždy až po príchode polície

Primeranosť je zákonná povinnosť, nie odporúčanie. Prekročenie nevyhnutnej miery zakladá zodpovednosť zasahujúcej osoby.

§ 43 ods. 1 a § 50 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

V akom poradí sa postupuje pred použitím vecného bezpečnostného prostriedku?

1. AVýzva, aby osoba upustila od konania, potom výstraha, že bude prostriedok použitý, až potom jeho použitie
2. BVýstraha, potom použitie prostriedku, výzva sa nevyžaduje
3. CPoužitie prostriedku a následné poučenie osoby

Výzva aj výstraha sú povinné. Upustiť od nich možno len vtedy, keď je zasahujúca osoba sama napadnutá alebo je ohrozený život či zdravie inej osoby a vec neznesie odklad.

§ 50 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Viaže zákon povinnosť výzvy a výstrahy aj na použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany?

1. ANie, výslovne ju viaže na použitie vecného bezpečnostného prostriedku
2. BÁno, rovnako ako na vecný bezpečnostný prostriedok
3. CNie, výzva a výstraha sa nevyžadujú nikdy

Aj tak však platí všeobecná zásada primeranosti — použitie sebaobrany musí zostať v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu.

§ 50 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Podľa čoho sa rozhoduje, ktorý vecný bezpečnostný prostriedok sa použije?

1. APodľa konkrétnej situácie tak, aby osobe, proti ktorej sa zasahuje, nevznikla neprimeraná ujma
2. BPodľa poradia určeného vnútorným predpisom prevádzkovateľa
3. CVždy sa použije prostriedok s najsilnejším účinkom, aby sa zásah skrátil

Rozhoduje zasahujúca osoba a nesie za voľbu zodpovednosť. Preto sa v odbornej príprave nacvičuje odstupňovanie reakcie.

§ 50 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktoré prostriedky patria medzi vecné bezpečnostné prostriedky?

1. AObušok, putá, slzotvorný prostriedok aj služobný pes
2. BVýlučne obušok a putá
3. CAkékoľvek pracovné náradie dostupné v chránenom objekte

Vecným bezpečnostným prostriedkom je vec vrátane zvieraťa určená na to, aby sa použila ako zbraň alebo na zastavenie či obmedzenie pohybu osoby, zvieraťa alebo vozidla.

§ 8 písm. i) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako zákon o súkromnej bezpečnosti zaobchádza so strelnou zbraňou vo vzťahu k vecným bezpečnostným prostriedkom?

1. AUvádza ju osobitne popri vecných bezpečnostných prostriedkoch
2. BZaraďuje ju medzi vecné bezpečnostné prostriedky
3. CVôbec ju nespomína

Napríklad pri povinnosti oznámiť zásah polícii zákon hovorí o zásahu, „pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok“. Držanie a nosenie strelnej zbrane upravuje samostatný zákon o strelných zbraniach a strelive.

§ 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ktorý predpis upravuje nadobúdanie, držanie a nosenie strelnej zbrane?

1. AZákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
2. BZákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti
3. CVyhláška č. 634/2005 Z. z.

Preukaz odbornej spôsobilosti typu S ani P sám osebe neoprávňuje na držanie ani nosenie strelnej zbrane — na to je potrebný zbrojný preukaz príslušnej skupiny.

zákon č. 190/2003 Z. z. — Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive

3 b.

Môže zamestnanec SBS vykonať osobnú prehliadku osoby vstupujúcej do chráneného objektu?

1. ANie; môže sa len presvedčiť zrakom, hmatom alebo technickými prostriedkami, či osoba nemá pri sebe určité predmety
2. BÁno, ak má podozrenie zo spáchania trestného činu
3. CÁno, ak s tým osoba súhlasí ústne

Osobná prehliadka je úkon podľa Trestného poriadku a patrí oprávneným orgánom. Rozdiel medzi „presvedčením sa“ a osobnou prehliadkou je jednou z najdôležitejších hraníc práce v SBS.

§ 50 ods. 4 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať pri pristihnutí osoby, ktorá v chránenom objekte pácha trestný čin?

1. AVyzvať ju, aby upustila od konania, ak je to potrebné obmedziť jej osobnú slobodu, privolať políciu a osobu jej bezodkladne odovzdať
2. BZaistiť osobu a vypočuť ju do príchodu polície
3. COsobu prehľadať, odobrať jej doklady a čakať na políciu

Obmedziť osobnú slobodu môže ktokoľvek pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, ak je to potrebné na zistenie totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu. Výsluch ani zadržanie dokladov mu neprislúchajú.

§ 85 ods. 2 Trestného poriadku — Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať, ak osoba pristihnutá pri priestupku odmieta preukázať totožnosť?

1. APredviesť ju na strážne stanovisko na čas nevyhnutný do príchodu polície a privolať políciu
2. BOdobrať jej doklady silou a totožnosť si overiť sám
3. CUmožniť jej odchod, keďže bez preukázania totožnosti sa nedá nič robiť

Predviesť možno osobu pristihnutú pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po ňom, prípadne pri neoprávnenom vstupe či výstupe. Osobnú slobodu podľa Trestného poriadku možno obmedziť len pri trestnom čine, nie pri priestupku.

§ 50 ods. 4 písm. f), g) a i) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať, ak sa vstupujúca osoba preukáže zbraňou a do objektu je vstup so zbraňou zakázaný?

1. AZakázať jej vstup do chráneného objektu
2. BZbraň jej odobrať a uložiť ju do vlastnej úschovy
3. CUmožniť vstup, ak osoba predloží zbrojný preukaz

Zákaz vstupu sa neuplatní voči príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo ozbrojeného zboru vstupujúcim na služobný účel a voči osobám oprávneným podľa osobitných predpisov.

§ 50 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Čo musí zamestnanec SBS urobiť, ak pri zásahu došlo k zraneniu osoby?

1. ANeodkladne poskytnúť nevyhnutnú pomoc vrátane privolania lekára a prípad ohlásiť prevádzkovateľovi
2. BVyčkať na príchod polície a do jej príchodu sa zranenej osoby nedotýkať
3. CZaznamenať zranenie do knihy služieb a pokračovať v službe

Neposkytnutie pomoci osobe v nebezpečenstve smrti alebo s vážnou poruchou zdravia je trestným činom. Prevádzkovateľ zásah so zranením navyše neodkladne oznamuje útvaru Policajného zboru.

§ 50 ods. 3 a § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo treba spraviť po každom zásahu, pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok?

1. ANeodkladne ho oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru a vyhotoviť záznam o zásahu
2. BZapísať ho do inšpekčnej knihy dozoru a ďalej neriešiť
3. COznámiť ho len objednávateľovi bezpečnostnej služby

Záznam o zásahu vyhotoví a vlastnoručne podpíše zasahujúca osoba. Rovnaká oznamovacia povinnosť platí pri zranení, usmrtení alebo obmedzení osobnej slobody osoby.

§ 56 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo obsahuje záznam o zásahu?

1. APresné časové vymedzenie, miesto a dôvod zásahu, použité prostriedky, údaje o osobe, proti ktorej bol zásah vedený, a výsledok zásahu
2. BLen meno zasahujúcej osoby a čas zásahu
3. CLen vyjadrenie osoby, proti ktorej bol zásah vedený

Uvádza sa aj to, či došlo k zraneniu, usmrteniu alebo poškodeniu majetku, výška škody a dátum a čas oznámenia zásahu útvaru Policajného zboru.

§ 20 vyhlášky č. 634/2005 Z. z. — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Podľa čoho sa musí vykonávať obchôdzka a stráženie?

1. APodľa vopred vypracovaného plánu služieb
2. BPodľa okamžitého uváženia zasahujúcej osoby
3. CPodľa pokynov objednávateľa daných ústne na mieste

Plán služieb je zákonná požiadavka. Vyžaduje sa aj pri monitorovaní pohybu a konania osoby v chránenom objekte alebo v jeho okolí.

§ 52 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Prečo sa neodporúča vykonávať obchôdzku každý deň v rovnakom čase a po rovnakej trase?

1. APravidelnosť sa dá zvonku odpozorovať a uľahčuje načasovanie útoku alebo vlámania
2. BZákon rovnaké trasy výslovne zakazuje
3. CRovnaká trasa znemožňuje viesť evidenciu služieb

Ide o taktickú zásadu, nie o zákonný zákaz — plán služieb musí existovať vždy, no v jeho rámci sa má striedať čas aj poradie kontrolovaných miest.

nepredvídateľnosť obchôdzky — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Čo je strážne stanovisko?

1. AMiesto, na ktorom osoba poverená výkonom fyzickej ochrany vykonáva stráženie svojou prítomnosťou
2. BVozidlo použité na preverenie signálu poplachového systému
3. CMiestnosť, v ktorej sa uschováva dokumentácia o službe

Práve na strážne stanovisko možno na čas nevyhnutný do príchodu polície predviesť osobu pristihnutú pri priestupku alebo pri neoprávnenom vstupe či výstupe.

§ 8 písm. e) a § 50 ods. 4 písm. i) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Aké údaje treba oznámiť pri privolaní zložiek integrovaného záchranného systému?

1. AČo sa stalo, kde presne, kedy, koľko osôb je zasiahnutých a kto volá
2. BLen adresu a meno volajúceho
3. CLen druh udalosti; ostatné si operátor zistí sám

Hovor sa neukončuje skôr, než to operátor povie — môže mať doplňujúce otázky alebo dávať pokyny na prvú pomoc.

ohlásenie mimoriadnej udalosti — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať pri nájdení podozrivého predmetu, ktorý môže byť nástražným výbušným systémom?

1. ANedotýkať sa ho, nepremiestňovať ho, vyznačiť a uzavrieť priestor, evakuovať osoby a privolať políciu
2. BOpatrne ho premiestniť na voľné priestranstvo mimo budovy
3. COtvoriť ho, aby sa zistilo, či hrozí nebezpečenstvo

Manipuláciu s podozrivým predmetom vykonáva výlučne pyrotechnická služba. Zasahujúca osoba má zároveň povinnosť zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.

postup pri náleze podozrivého predmetu — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať pri prijatí anonymnej hrozby (napríklad telefonátu o uloženej bombe)?

1. ARozhovor čo najdlhšie udržať, zapamätať si detaily, hovor neukončiť ako prvý a udalosť neodkladne oznámiť polícii a prevádzkovateľovi
2. BHovor ihneď ukončiť a nezaoberať sa ním
3. CInformáciu overiť vlastnou prehliadkou objektu a až potom rozhodnúť, či ju oznámi

Každý detail — hlas, pozadie, presné znenie — môže mať pre políciu význam. Rozhodnutie o evakuácii nie je vecou samotného zamestnanca SBS.

postup pri anonymnej hrozbe — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať pri lúpežnom prepadnutí ozbrojeným páchateľom?

1. ANeklásť odpor za cenu ohrozenia života, zapamätať si čo najviac znakov páchateľa a po jeho odchode privolať políciu a zabezpečiť miesto
2. BZa každých okolností sa pokúsiť páchateľa zadržať
3. CPrenasledovať páchateľa mimo chráneného objektu až do jeho zadržania

Ochrana života má prednosť pred ochranou majetku. Po odchode páchateľa nastupuje povinnosť chrániť stopy, zamedziť prístup nepovolaných osôb a neodkladne udalosť ohlásiť polícii.

§ 51 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Čo má zasahujúca osoba robiť pri komunikácii s agresívnou osobou?

1. AZachovať pokoj, udržiavať bezpečný odstup, hovoriť jasne a stručne a privolať posilu alebo políciu
2. BZvýšiť hlas a agresivitu, aby získala prevahu
3. CPristúpiť tesne k osobe, aby ju mohla okamžite zadržať

Bezpečný odstup dáva čas reagovať a zároveň znižuje mieru vnímaného ohrozenia na strane druhej osoby. Zákon navyše ukladá dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby.

komunikácia pri zásahu — odborný základ predmetu; § 43 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Kedy vôbec smie zamestnanec SBS vykonať zásah?

1. ALen ak je porušovaný alebo ohrozovaný záujem chránený bezpečnostnou službou
2. BKedykoľvek, keď to považuje za vhodné
3. CKedykoľvek na pokyn objednávateľa, aj mimo chráneného objektu

Prevádzkovateľ nesmie zamestnancovi ukladať úlohy, ktoré nie sú v súlade so zákonom. Iné úkony vyžadujúce súčinnosť tretích osôb môže vykonávať len s ich súhlasom.

§ 50 ods. 1 a 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Smie zamestnanec SBS pri plnení úloh použiť akýkoľvek spôsob maskovania tváre?

1. ANie, žiadny spôsob maskovania tváre nie je dovolený
2. BÁno, pri zásahu proti viacerým osobám
3. CÁno, ak si to vyžiada objednávateľ

Zákaz súvisí s identifikovateľnosťou zasahujúcej osoby — tá musí mať na verejne prístupnom mieste aj viditeľne umiestnený identifikačný preukaz.

§ 52 ods. 1 a § 54 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Smie zamestnanec SBS mimo času plnenia úloh viditeľne nosiť vecné bezpečnostné prostriedky?

1. ANie
2. BÁno, ak je v rovnošate
3. CÁno, ak sa nachádza v okolí chráneného objektu

Prevádzkovateľ zároveň nesmie používať vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami — obidva zákazy bránia zámene so zložkami verejnej moci.

§ 52 ods. 2 a 4 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako sa preveruje signál z poplachového systému?

1. AOkamžite, najmenej dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového systému
2. BJednou osobou, ak ide o objekt s nízkym rizikom
3. CTelefonickým overením u objednávateľa bez výjazdu

Pri podozrení z trestnej činnosti nasledujú opatrenia na obmedzenie osobnej slobody osoby a na zamedzenie vstupu nepovolaných osôb a neodkladné oznámenie útvaru Policajného zboru.

§ 56 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako musí byť označené vozidlo používané na preverenie signálu?

1. ANápisom „ZÁSAHOVÉ VOZIDLO“ čiernymi veľkými tlačenými písmenami na bielom podklade na oboch bokoch a vzadu
2. BModrým majákom a nápisom „SBS“
3. CLogom prevádzkovateľa a číslom licencie

Písmená majú veľkosť najmenej 100 mm na bočných stranách a najmenej 60 mm na zadnej časti vozidla.

§ 56 ods. 6 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať, keď mu prevádzkovateľ uloží úlohu, ktorá odporuje zákonu?

1. ATakúto úlohu mu prevádzkovateľ ukladať nesmie a zamestnanec ju nemôže vykonať — za protiprávne konanie zodpovedá aj on sám
2. BMusí ju vykonať, keďže ide o pokyn zamestnávateľa
3. CMusí ju vykonať a následne to oznámiť polícii

Pokyn zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť. Vlastnoručný podpis pod záznamom o zásahu preto viaže zodpovednosť priamo na zasahujúcu osobu.

§ 50 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať pri zabezpečovaní poriadku na mieste zhromažďovania osôb?

1. ANesmie postupovať spôsobom, ktorý by mohol byť zneužitý na potláčanie práv a slobôd
2. BMá zabrániť akémukoľvek prejavu nesúhlasu účastníkov
3. CMá zhromaždenie rozpustiť, ak sa to objednávateľovi nepáči

Rozpustiť zhromaždenie môže len oprávnený orgán verejnej moci, nie súkromná bezpečnostná služba. Zhromažďovacie právo je ústavne zaručené.

§ 57 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Za akej podmienky možno vykonávať ochranu osoby?

1. ALen s výslovným súhlasom chránenej osoby
2. BSo súhlasom jej zamestnávateľa alebo rodinného príslušníka
3. CBez súhlasu, ak jej hrozí bezprostredné nebezpečenstvo

Pri ochrane osoby zároveň neplatí povinnosť mať viditeľne umiestnený identifikačný preukaz ani povinnosť označiť odev znakom bezpečnostnej služby.

§ 57 ods. 2, § 54 ods. 3 a § 55 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať k predmetom, ktoré odobral osobe pri vstupe do chráneného objektu?

1. AAk ide o predmety z protiprávnej činnosti alebo predmety na jej spáchanie, vec oznámiť polícii a predmety jej odovzdať
2. BPonechať si ich do konca zmeny a potom vrátiť osobe
3. CZlikvidovať ich, aby sa zabránilo ich ďalšiemu použitiu

Odobratie predmetov je oprávnenie viazané na konkrétny účel. Predmety môžu byť dôkazom, preto sa s nimi nemanipuluje viac, než je nevyhnutné.

§ 50 ods. 4 písm. a) a § 51 zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

2 b.len typ P

Aký rozsah prípravy z taktiky a techniky zásahov musí prevádzkovateľ zabezpečiť osobám chrániacim objekt osobitnej dôležitosti?

1. ANajmenej štyri hodiny za mesiac
2. BNajmenej štyri hodiny za rok
3. CNajmenej osem hodín za štvrťrok

O tejto príprave musí prevádzkovateľ viesť dokumentáciu a osoba musí mať bezpečnostnú prax v dĺžke najmenej dvoch rokov.

§ 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

1 b.

Aké je tiesňové číslo záchrannej zdravotnej služby a aké je jednotné európske tiesňové číslo?

1. A155 a 112
2. B150 a 158
3. C112 a 158

Číslo 150 patrí Hasičskému a záchrannému zboru, 158 Policajnému zboru. Na čísle 112 sa dovoláte ktorejkoľvek zložke.

tiesňové linky integrovaného záchranného systému — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Je poskytnutie prvej pomoci právnou povinnosťou?

1. AÁno; neposkytnutie potrebnej pomoci osobe v nebezpečenstve smrti alebo s vážnou poruchou zdravia je trestným činom
2. BNie, ide len o morálnu povinnosť
3. CÁno, ale len pre zdravotníckych pracovníkov

Povinnosť má každý, kto tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Zamestnancovi SBS navyše ukladá poskytnúť pomoc zranenej osobe priamo zákon o súkromnej bezpečnosti.

§ 177 Trestného zákona a § 50 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. — Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.

3 b.

Čo je prvým krokom po príchode na miesto udalosti?

1. AZaistiť bezpečnosť — vlastnú, postihnutého aj okolia
2. BOkamžite začať s resuscitáciou
3. CZavolať prevádzkovateľovi a vyžiadať si pokyny

Zachraňujúci, ktorý sa sám stane postihnutým, nikomu nepomôže. Zákon ani nevyžaduje pomoc, ktorá by zachraňujúceho vystavila nebezpečenstvu.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa zisťuje stav vedomia postihnutého?

1. AHlasným oslovením a jemným zatrasením ramenami
2. BSilným úderom po tvári
3. CPoliatím tváre studenou vodou

Ak postihnutý nereaguje, treba privolať pomoc, uvoľniť dýchacie cesty a skontrolovať dýchanie.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa uvoľnia dýchacie cesty u dospelého v bezvedomí?

1. AZáklonom hlavy a zdvihnutím brady
2. BPredklonom hlavy k hrudníku
3. COtočením hlavy nabok a stlačením hrdla

Najčastejšou príčinou nepriechodnosti dýchacích ciest v bezvedomí je zapadnutý koreň jazyka. Záklon hlavy ho uvoľní.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako dlho sa kontroluje dýchanie postihnutého?

1. ANajviac 10 sekúnd
2. BNajmenej 30 sekúnd
3. CNajmenej jednu minútu

Ojedinelé lapavé nádychy nie sú normálnym dýchaním — v takom prípade sa postupuje ako pri zastavení dýchania a začína sa resuscitácia.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa postupuje pri osobe v bezvedomí, ktorá dýcha normálne?

1. AUložiť ju do stabilizovanej (zotavovacej) polohy, privolať záchrannú službu a sledovať dýchanie
2. BOkamžite začať stláčanie hrudníka
3. CNechať ju ležať na chrbte a čakať na záchrannú službu

Na chrbte hrozí zapadnutie jazyka a vdýchnutie zvratkov. Stabilizovaná poloha udrží dýchacie cesty voľné.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa postupuje pri osobe v bezvedomí, ktorá nedýcha normálne?

1. AOkamžite privolať záchrannú službu a začať kardiopulmonálnu resuscitáciu
2. BUložiť ju do stabilizovanej polohy a počkať na záchrannú službu
3. CPodať jej tekutiny a pokúsiť sa ju prebrať

Každá minúta bez resuscitácie výrazne znižuje šancu na prežitie. Ak je na mieste viac osôb, jedna volá 155 a druhá súčasne začína resuscitáciu.

postup prvej pomoci — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Aký je pomer stlačení hrudníka a záchranných vdychov u dospelého?

1. A30 : 2
2. B15 : 2
3. C5 : 1

Ak zachraňujúci nevie alebo nechce vykonávať záchranné vdychy, má vykonávať aspoň neprerušované stláčanie hrudníka — je to výrazne lepšie ako nerobiť nič.

postup kardiopulmonálnej resuscitácie — platné odporúčania — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aká je odporúčaná frekvencia stláčania hrudníka pri resuscitácii dospelého?

1. A100 až 120 stlačení za minútu
2. B60 až 80 stlačení za minútu
3. CPribližne 150 stlačení za minútu

Príliš pomalé aj príliš rýchle stláčanie znižuje účinnosť. Medzi stlačeniami sa musí hrudník úplne uvoľniť.

postup kardiopulmonálnej resuscitácie — platné odporúčania — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Aká je odporúčaná hĺbka stlačenia hrudníka u dospelého a kam sa tlačí?

1. A5 až 6 cm, na stred hrudníka (dolná polovica hrudnej kosti)
2. B2 až 3 cm, na ľavú stranu hrudníka nad srdcom
3. C8 až 10 cm, na spodný okraj hrudnej kosti

Tlačí sa na stred hrudníka, nie nad srdcom vľavo. Zlomenie rebra pri správne vykonávanej resuscitácii nie je dôvodom prestať.

postup kardiopulmonálnej resuscitácie — platné odporúčania — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Kedy možno prerušiť kardiopulmonálnu resuscitáciu?

1. APri prevzatí postihnutého záchrannou službou, pri obnovení normálneho dýchania alebo pri úplnom vyčerpaní zachraňujúceho
2. BPo piatich minútach bez viditeľného účinku
3. CKeď postihnutý stratí farbu v tvári

Resuscitácia sa prerušuje čo najmenej — aj krátke pauzy znižujú jej účinnosť.

postup kardiopulmonálnej resuscitácie — platné odporúčania — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa používa automatizovaný externý defibrilátor (AED)?

1. AZapne sa a postupuje sa presne podľa jeho hlasových pokynov; počas analýzy a výboja sa nikto postihnutého nedotýka
2. BVýboj sa podá vždy, aj bez analýzy rytmu
3. CPoužiť ho môže len zdravotnícky pracovník

AED je určený laikom. Sám vyhodnotí, či je výboj potrebný, a bez indikácie ho nevydá.

použitie AED — platné odporúčania pre resuscitáciu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa ošetruje silné vonkajšie krvácanie?

1. APriamym tlakom na ranu a priložením tlakového obväzu; pri život ohrozujúcom krvácaní z končatiny škrtidlom
2. BVypláchnutím rany vodou a priložením suchého vreckovky
3. CPrikladaním ľadu priamo na ranu

Krvácanie sa zastavuje tlakom, nie chladom. Ranu netreba pred zastavením krvácania čistiť.

ošetrenie krvácania — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Čo platí po priložení škrtidla (turniketu)?

1. AZaznamená sa čas priloženia a škrtidlo sa nepovoľuje — uvoľňuje ho až zdravotnícky personál
2. BŠkrtidlo sa každých päť minút povolí, aby sa obnovil prietok krvi
3. CŠkrtidlo sa prekryje odevom, aby si ho postihnutý nevšimol

Opakované povoľovanie zvyšuje stratu krvi. Škrtidlo musí zostať viditeľné, aby ho záchranári hneď spozorovali.

použitie škrtidla — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa postupuje pri podozrení na šok?

1. AZabezpečiť pokoj a teplo, tíšiť bolesť, nepodávať nič ústami, uložiť postihnutého do protišokovej polohy a zabezpečiť transport
2. BPodať postihnutému sladký nápoj a posadiť ho
3. CNechať postihnutého chodiť, aby sa mu zlepšil krvný obeh

Protišoková poloha znamená zdvihnuté dolné končatiny — neuplatní sa však pri podozrení na poranenie chrbtice, panvy alebo pri poranení hlavy.

protišokové opatrenia — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa ošetruje popálenina?

1. AChladiť čistou vlažnou vodou, neodstraňovať prischnutý odev a neprepichovať pľuzgiere
2. BNatrieť masťou alebo olejom a prekryť
3. CChladiť ľadom priloženým priamo na popálenú plochu

Masti a oleje udržia teplo v rane a sťažia jej neskoršie ošetrenie. Pri rozsiahlych popáleninách hrozí podchladenie, preto sa chladí len postihnutá plocha.

ošetrenie popálenín — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa postupuje pri podozrení na poranenie chrbtice?

1. AS postihnutým sa nehýbe, ak mu nehrozí ďalšie bezprostredné nebezpečenstvo
2. BPostihnutý sa čo najrýchlejšie posadí
3. CPostihnutý sa vždy uloží do stabilizovanej polohy

Nesprávna manipulácia môže spôsobiť trvalé ochrnutie. Výnimkou je bezprostredné ohrozenie — napríklad požiar alebo hrozba zrútenia.

poranenie chrbtice — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako sa postupuje pri dusení dospelej osoby cudzím telesom, ktorá je pri vedomí a nedokáže kašľať?

1. APäť úderov medzi lopatky, pri neúspechu päť stlačení nadbrušia (Heimlichov manéver), a striedavo ďalej
2. BOkamžite začať stláčanie hrudníka
3. CPodať postihnutému vodu, aby teleso zapil

Ak postihnutý účinne kašle, treba ho nechať kašľať a nezasahovať. Ak upadne do bezvedomia, začína sa resuscitácia.

obštrukcia dýchacích ciest — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa postupuje pri epileptickom záchvate?

1. AChrániť hlavu pred poranením, nič nevkladať do úst a po odznení kŕčov skontrolovať dýchanie a uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy
2. BDržať postihnutého pevne, aby sa kŕče zastavili
3. CVložiť mu medzi zuby predmet, aby si neprehryzol jazyk

Vkladanie predmetov do úst spôsobuje poranenia zubov a dýchacích ciest. Postihnutého ani nemožno kŕčov zbaviť držaním.

epileptický záchvat — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa ošetruje otvorená zlomenina?

1. ARana sa prekryje sterilným krytím, končatina sa znehybní a zlomenina sa nenapravuje
2. BKosť sa opatrne zasunie späť a končatina sa obviaže
3. CKončatina sa nechá voľne a postihnutý sa dopraví k lekárovi vlastnou dopravou

Napravovanie zlomeniny patrí lekárovi. Znehybnenie sa robí aj cez susedné kĺby, aby sa zabránilo pohybu úlomkov.

ošetrenie zlomenín — platné odporúčania pre prvú pomoc — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

1 b.

Ktorý predpis upravuje minimálne požiadavky na kurz prvej pomoci?

1. AVyhláška MZ SR č. 398/2010 Z. z.
2. BVyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.
3. CZákon č. 314/2001 Z. z.

Zákon o súkromnej bezpečnosti na túto vyhlášku odkazuje pri podmienkach, ktoré musí spĺňať lektor prvej pomoci v akreditovanej odbornej príprave.

vyhláška č. 398/2010 Z. z.; § 48 ods. 4 písm. b) zákona č. 473/2005 Z. z. — Vyhláška MZ SR č. 398/2010 Z. z. o kurze prvej pomoci

1 b.

Ktorý zákon upravuje ochranu pred požiarmi?

1. AZákon č. 314/2001 Z. z.
2. BZákon č. 473/2005 Z. z.
3. CZákon č. 171/1993 Z. z.

Podrobnosti o požiarnej prevencii upravuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z. z.

zákon č. 314/2001 Z. z. — Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi

1 b.

Aké je tiesňové číslo Hasičského a záchranného zboru?

1. A150
2. B155
3. C158

Číslo 155 patrí záchrannej zdravotnej službe a 158 Policajnému zboru; na čísle 112 sa dovoláte ktorejkoľvek zložke.

tiesňové linky integrovaného záchranného systému — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Aká je povinnosť fyzickej osoby, ktorá spozoruje požiar?

1. ABezodkladne ho ohlásiť, prípadne zabezpečiť jeho ohlásenie, a vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb
2. BNajskôr sa pokúsiť požiar uhasiť a ohlásiť ho, až keď sa to nepodarí
3. COhlásiť ho vlastníkovi objektu, ktorý rozhodne o ďalšom postupe

Ohlásenie má prednosť. Hasenie vlastnými silami prichádza do úvahy len vtedy, keď tým zachraňujúci neohrozí seba ani iných.

§ 14 zákona č. 314/2001 Z. z. — Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi

2 b.

Čo je ohlasovňa požiarov?

1. AMiesto s trvalou obsluhou, na ktoré sa hlásia požiare a odkiaľ sa vyhlasuje požiarny poplach
2. BMiestnosť, v ktorej sa uschovávajú hasiace prístroje
3. CStanovište Hasičského a záchranného zboru

V objektoch, kde ohlasovňa požiarov existuje, býva jej obsluha často práve úlohou zamestnanca strážnej služby.

vyhláška č. 121/2002 Z. z. — ohlasovňa požiarov — Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii

2 b.

Ktoré tri podmienky musia byť splnené súčasne, aby došlo k horeniu?

1. AHorľavá látka, oxidačný prostriedok (kyslík) a zdroj zapálenia
2. BHorľavá látka, vysoká teplota a uzavretý priestor
3. CZdroj zapálenia, elektrická energia a horľavý plyn

Na tomto stojí celá hasiaca technika: hasí sa odstránením ktorejkoľvek z troch podmienok — ochladením, dusením alebo odstránením horľavej látky.

trojuholník horenia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ktoré látky patria do triedy požiaru A?

1. ATuhé látky, ktoré horia plameňom alebo tlejú — drevo, papier, textil
2. BHorľavé kvapaliny — benzín, olej, riedidlo
3. CHorľavé plyny — propán, zemný plyn

Trieda B sú horľavé kvapaliny, trieda C horľavé plyny, trieda D horľavé kovy a trieda F jedlé oleje a tuky.

triedy požiarov podľa STN EN 2 — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Do ktorej triedy požiaru patria horľavé kvapaliny, napríklad benzín alebo riedidlo?

1. ADo triedy B
2. BDo triedy A
3. CDo triedy C

Horiacu kvapalinu nemožno hasiť prúdom vody — voda ju rozstrekne a požiar rozšíri.

triedy požiarov podľa STN EN 2 — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Do ktorej triedy požiaru patria jedlé oleje a tuky, napríklad požiar fritézy?

1. ADo triedy F
2. BDo triedy B
3. CDo triedy D

Na požiar oleja vo fritéze sa nikdy nesmie použiť voda — nastáva prudké odparenie a rozstrek horiaceho tuku. Používa sa hasiaci prístroj triedy F alebo prikrytie nehorľavým materiálom.

triedy požiarov podľa STN EN 2 — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Čím sa nesmie hasiť elektrické zariadenie pod napätím?

1. AVodou ani penou
2. BPráškovým hasiacim prístrojom
3. CHasiacim prístrojom s oxidom uhličitým

Voda a pena vedú elektrický prúd a hasiaca osoba by sa vystavila zásahu. Používa sa práškový alebo snehový (CO₂) hasiaci prístroj.

hasiace látky a elektrické zariadenia — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa správne používa prenosný hasiaci prístroj?

1. AHasí sa z náveternej strany a prúd hasiacej látky sa smeruje na základ ohňa, nie do plameňov
2. BHasí sa proti vetru a prúd sa smeruje do najvyšších plameňov
3. CPrístroj sa vyprázdni naraz z čo najväčšej vzdialenosti

Hasenie z náveternej strany chráni hasiacu osobu pred plameňmi a dymom. Vždy treba mať za chrbtom voľnú únikovú cestu.

obsluha prenosného hasiaceho prístroja — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

3 b.

Ako musia byť udržiavané únikové cesty?

1. ATrvale voľne priechodné, nesmú sa zastavovať ani zaťažovať materiálom
2. BPriechodné len počas pracovného času
3. CUzamknuté, aby sa zabránilo neoprávnenému vstupu

Toto je jedno z najčastejších zistení pri kontrolách a zároveň typická vec, ktorú zamestnanec strážnej služby pri obchôdzke odhalí — zatarasený únikový východ alebo zaklinované požiarne dvere.

vyhláška č. 121/2002 Z. z. — únikové cesty — Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii

2 b.

Ako sa má zaobchádzať s požiarnymi uzávermi (požiarnymi dverami)?

1. AMusia zostať zatvorené alebo v samozatváracom režime a nesmú sa zaklinovať
2. BMôžu zostať trvale otvorené, ak to uľahčuje pohyb po objekte
3. CMôžu sa zaklinovať mimo pracovného času

Ich úlohou je zabrániť šíreniu ohňa a dymu medzi požiarnymi úsekmi. Zaklinované dvere túto funkciu úplne strácajú.

vyhláška č. 121/2002 Z. z. — požiarne uzávery — Vyhláška MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii

3 b.

V akom poradí sa postupuje pri zistení požiaru v chránenom objekte?

1. AOhlásiť požiar, varovať a evakuovať ohrozené osoby, a ak to možno urobiť bezpečne, začať hasiť dostupnými prostriedkami
2. BNajskôr hasiť, potom ohlásiť a nakoniec evakuovať
3. CNajskôr evakuovať majetok, potom osoby a nakoniec ohlásiť

Záchrana osôb má vždy prednosť pred záchranou majetku. Hasenie vlastnými silami je namieste len pri začínajúcom požiari a bez ohrozenia hasiacej osoby.

§ 14 zákona č. 314/2001 Z. z. — Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi

2 b.

Ako sa má osoba pohybovať v zadymenom priestore?

1. AČo najnižšie pri zemi, kde je menej dymu, s prekrytými dýchacími cestami
2. BVzpriamene a rýchlo, aby priestor čo najskôr opustila
3. CPo zemi len ak vidí na dva metre, inak vzpriamene

Splodiny horenia sú spravidla smrteľnejšie než samotný oheň a stúpajú nahor. Pri zemi zostáva vrstva čistejšieho vzduchu.

pohyb v zadymenom priestore — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

2 b.

Ako sa má zamestnanec SBS zachovať k jednotke Hasičského a záchranného zboru pri jej príchode?

1. AOdovzdať veliteľovi zásahu informácie o situácii, osobách v objekte a nebezpečných látkach a umožniť prístup
2. BNevpúšťať ju do objektu bez súhlasu objednávateľa služby
3. CPrevziať velenie zásahu, keďže objekt pozná najlepšie

Znalosť objektu je pri zásahu neoceniteľná — práve preto má zamestnanec strážnej služby veliteľovi zásahu poskytnúť súčinnosť, nie mu brániť.

§ 20 zákona č. 314/2001 Z. z. — osobná pomoc a vecná pomoc — Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi

2 b.

Ktorá zásada platí pri evakuácii osôb z objektu?

1. AEvakuovať sa má pokojne a organizovane po vyznačených únikových cestách; výťahy sa nepoužívajú
2. BEvakuovať sa má výťahmi, sú rýchlejšie ako schodisko
3. CEvakuáciu možno začať až po príchode hasičov

Výťah sa môže pri požiari zastaviť medzi podlažiami alebo sa v šachte naplniť dymom. Únikové cesty a smer úniku musia byť viditeľne označené.

zásady evakuácie — odborný základ predmetu — Odborný základ predmetu podľa § 4 vyhlášky č. 634/2005 Z. z.

1 b.

Ktoré predpisy upravujú ochranu osobných údajov v Slovenskej republike?

1. ANariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR) a zákon č. 18/2018 Z. z.
2. BVýlučne zákon č. 18/2018 Z. z.
3. CZákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

GDPR je priamo uplatniteľné nariadenie EÚ; zákon č. 18/2018 Z. z. ho dopĺňa v otázkach, ktoré nariadenie ponecháva členským štátom.

nariadenie (EÚ) 2016/679 a zákon č. 18/2018 Z. z. — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Čo sú osobné údaje?

1. AAkékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby
2. BVýlučne meno, priezvisko a rodné číslo
3. CÚdaje o fyzických aj právnických osobách

Údaje o právnickej osobe osobnými údajmi nie sú. Naopak osobným údajom môže byť aj evidenčné číslo vozidla či kamerový záznam, ak z neho možno osobu identifikovať.

čl. 4 bod 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

3 b.

Je záznam z kamerového systému osobným údajom?

1. AÁno, ak z neho možno fyzickú osobu identifikovať
2. BNie, obrazový záznam osobným údajom nie je
3. CÁno, ale len ak je záznam doplnený menom osoby

Preto sa na prevádzkovanie kamerového systému vzťahujú všetky povinnosti prevádzkovateľa — právny základ, informačná povinnosť aj obmedzená doba uchovávania.

čl. 4 bod 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Kto je prevádzkovateľom podľa predpisov o ochrane osobných údajov?

1. ATen, kto určuje účely a prostriedky spracúvania osobných údajov
2. BFyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú
3. CTen, kto osobné údaje spracúva v mene iného

Osoba, ktorej sa údaje týkajú, je dotknutá osoba; ten, kto spracúva údaje v mene prevádzkovateľa, je sprostredkovateľ. Pozor na zámenu s pojmom „prevádzkovateľ“ v zákone o súkromnej bezpečnosti — tam znamená držiteľa licencie.

čl. 4 body 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

3 b.

Na akom právnom základe sa spravidla prevádzkuje kamerový systém na ochranu majetku?

1. ANa oprávnenom záujme prevádzkovateľa
2. BNa súhlase každej osoby, ktorá do priestoru vstúpi
3. CBez právneho základu — ochrana majetku je automaticky prípustná

Súhlas by pri monitorovaní priestoru nebol slobodný ani prakticky získateľný. Oprávnený záujem však treba vopred posúdiť a vyvážiť voči právam dotknutých osôb.

čl. 6 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Musí byť monitorovaný priestor označený?

1. AÁno, dotknutá osoba musí byť o monitorovaní informovaná ešte pred vstupom do priestoru
2. BNie, označenie by znížilo účinnosť kamerového systému
3. CÁno, ale postačí označenie na vrátnici objektu

Informačná povinnosť je jednou zo základných povinností prevádzkovateľa. Skryté monitorovanie je až na úzke zákonné výnimky neprípustné.

čl. 13 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

3 b.

Ako dlho možno uchovávať záznamy z kamerového systému?

1. ALen na čas nevyhnutný na dosiahnutie účelu, na ktorý sa spracúvajú
2. BNeobmedzene, ak sa uchovávajú v zabezpečenom úložisku
3. CNajmenej päť rokov ako iné evidencie bezpečnostnej služby

Ide o zásadu minimalizácie uchovávania. Päťročná lehota sa vzťahuje na evidencie a záznamy o zásahu podľa zákona o súkromnej bezpečnosti, nie na kamerové záznamy.

čl. 5 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Čo znamená zásada minimalizácie údajov?

1. ASpracúvať len osobné údaje primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah vo vzťahu k účelu
2. BUchovávať čo najmenej kópií tých istých údajov
3. CSpracúvať údaje čo najmenšieho počtu osôb

V praxi to znamená, že do knihy návštev sa nezapisuje viac údajov, než je na daný účel potrebné.

čl. 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

3 b.

Môže zamestnanec SBS pri evidencii vstupu vyžadovať preukázanie totožnosti?

1. AÁno; zákon o súkromnej bezpečnosti mu to na účel vedenia evidencie vstupu a výstupu výslovne umožňuje
2. BNie, doklad totožnosti smie požadovať len policajt
3. CÁno, a doklad si môže ponechať po dobu návštevy

Ponechanie si dokladu totožnosti však oprávnenie nepokrýva. Spracúvať možno len údaje nevyhnutné na vedenie evidencie.

§ 50 ods. 4 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. a čl. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.

Môže zamestnanec SBS zverejniť kamerový záznam páchateľa na sociálnej sieti?

1. ANie; ide o porušenie ochrany osobných údajov aj povinnosti mlčanlivosti
2. BÁno, ak to pomôže pri identifikácii páchateľa
3. CÁno, ak sa tvár páchateľa rozmaže

Záznam patrí orgánom činným v trestnom konaní. Zverejnenie navyše porušuje mlčanlivosť podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a môže poškodiť aj samotné dokazovanie.

čl. 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2016/679 a § 43 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Ktoré práva má dotknutá osoba?

1. APrávo na prístup k údajom, na ich opravu, výmaz, obmedzenie spracúvania, prenosnosť a právo namietať
2. BVýlučne právo na informáciu o tom, že sa jej údaje spracúvajú
3. CVýlučne právo na výmaz údajov

Uplatnenie práva sa vybavuje spravidla do jedného mesiaca. Žiadosť o kamerový záznam preto nemožno bez ďalšieho odmietnuť — treba ju posúdiť.

čl. 15 až 21 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Do akej lehoty sa porušenie ochrany osobných údajov ohlasuje dozornému orgánu?

1. ABez zbytočného odkladu, najneskôr do 72 hodín od zistenia porušenia
2. BDo 30 dní od zistenia porušenia
3. CPorušenie sa dozornému orgánu neohlasuje

Ak porušenie pravdepodobne povedie k vysokému riziku pre práva a slobody osôb, musí byť o ňom bez zbytočného odkladu informovaná aj samotná dotknutá osoba.

čl. 33 a 34 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)

2 b.

Ktorý orgán je v Slovenskej republike dozorným orgánom pre ochranu osobných údajov?

1. AÚrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky
2. BMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky
3. CNárodný bezpečnostný úrad

Úrad vykonáva dozor, prijíma podnety dotknutých osôb a môže ukladať pokuty.

zákon č. 18/2018 Z. z. — postavenie a pôsobnosť úradu — Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov

2 b.

Ako sa povinnosť mlčanlivosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti prekrýva s ochranou osobných údajov?

1. ASú to dve samostatné povinnosti a musia byť splnené obidve
2. BSplnením mlčanlivosti sú automaticky splnené aj povinnosti podľa GDPR
3. COchrana osobných údajov sa na bezpečnostné služby nevzťahuje

Mlčanlivosť chráni skutočnosti, o ktorých sa zamestnanec dozvie v súvislosti s poskytovaním služby, a trvá aj po skončení pracovného pomeru. Ochrana osobných údajov určuje navyše, ako sa údaje vôbec smú spracúvať.

§ 43 ods. 2 zákona č. 473/2005 Z. z. a čl. 5 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Zákon č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti

3 b.len typ P

Ktoré údaje sa podľa vyhlášky zapisujú do evidencie zásahov o osobe, proti ktorej bol zásah vedený?

1. APriezvisko, meno, titul, rodné číslo a adresa trvalého pobytu, ak bola osoba zistená
2. BLen priezvisko a meno osoby
3. CŽiadne osobné údaje sa nezapisujú

Toto je príklad spracúvania na základe zákonnej povinnosti: rozsah údajov určuje priamo vyhláška a prevádzkovateľ ho nemôže svojvoľne rozširovať ani zužovať.

§ 20 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 634/2005 Z. z. — Vyhláška MV SR č. 634/2005 Z. z.

2 b.len typ P

Kedy je spracúvanie osobných údajov zákonné?

1. AAk je splnená aspoň jedna z podmienok uvedených v nariadení — napríklad súhlas, plnenie zmluvy, zákonná povinnosť alebo oprávnený záujem
2. BVždy, ak sú údaje uložené zabezpečene
3. CLen ak dotknutá osoba udelila písomný súhlas

Súhlas je len jedným zo šiestich právnych základov — a pri činnosti bezpečnostnej služby býva najčastejším základom zákonná povinnosť alebo oprávnený záujem.

čl. 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 — Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR)